Učiteľky, sestričky a iné zamestnankyne
„Naša sebaúcta, bodaj ho, sa totiž aj v dospelosti odvíja nielen od výplatnej pásky, ale aj od prejavov úcty z okolia (učiteľský stav tomu hovorí spoločenské uznanie).“ Prečítajte si komentár lekárky a autorky románu Morituri Eleny Elekovej.

Palice na feministky
„Veľa feministiek mlčí aj preto, že jednoduché výkriky či pokyny celému svetu, čo si má celé ľudstvo o kauze myslieť a basta, v sebe nenesú žiadnu reflexiu. Preto nečudo, že nejedna z nás si naozaj nevie nájsť miesto, keď sa argumentmi šermuje ako zbraňami a sem-tam si pri tom ešte stihnú robiť selfíčka. Aj keď to nie je také efektné, niekedy reflektujeme veci aj inde ako na výslní facebookových statusov. Lenže taký obraz feministiek by sa do mainstreamu, pravdaže, nehodil.“ Píše Jana Juráňová.

Bezútešné dni sa radili k sebe
„V tej chvíli aj Tajovskému začali tiecť slzy. Všetci sme plakali nahlas. Na naše otázky, čo s nami bude ďalej, premohol bolesť zo zrady a svojím charakteristickým 'nebojte sa, nakoniec bude dobre,' v nás vzbudzoval vieru.
'Aj keby celý svet upadol do novej vojny, musí zvíťaziť právo. Spravodlivosť a pravda sa nikdy nedali nadlho umlčať, nedajú sa ani teraz.'“ Spisovateľka Hana Gregorová spomína na udalosti po vyhlásení Slovenskej republiky v marci 1939. Čítajte nový diel antifašistickej čítanky.

Tělesnost, která není objektem
„Způsob práce nás na první pohled nabádá hledat interpretační schémata ve vodách feminismu a queer, nicméně nejpřesnějším zaměřením autorčiny tvorby je intersekcionalita, která tematiku feminismu a queer rozvíjí.“ Píšu Pavel Sterec a Martin Vrba v recenzii na výstavu Anny Daučíkovej v galérii Futura v Prahe. ASPEKT vyberá článok z českého portálu A2larm.