O žitých životoch (20 rokov Novembra – nádeje a skutočnosť)

(Stanislava Chrobáková Repar, 26. november 2009)

Nebolo to tak dávno a súčasne akoby nás od tých chvíľ delilo celé storočie; intenzita spomínania nás k onomu okamihu približuje na dotyk, avšak hustota „čipky“, množstvo a objem spomienok dáva tušiť, že nás od Novembra 1989 oddeľuje viac než jedna generácia zážitkov, impulzov, príbehov, hľadaní (sa)...Píše Stanislava Chrobáková Repar.

Priznať sa k tomu, kým som bola pred dvadsiatimi rokmi?

(Iveta Škripková, 25. november 2009)

Pre mňa November znamenal odomknutie zatvorených dverí, kde sa dusili a umŕtvovali naše problémy. Vďaka Novembru už nič nebolo ako predtým. To je dobre. Revolúcia žien ešte príde. Píše Iveta Škripková.

revolucia nie je baby frendly-))))

(Uršuľa Kovalyk, 21. november 2009)

jediny moj priamy kontakt s revoluciou bola moja ucast s kocikom na namesti... revolucne casy som si teda nemohla dokonale revolucionarsky uzit.

November 89

(Jana Bodnárová, 20. november 2009)

"Nepravé" haiku z básnickej zbierky ŠE-PO-TY ako odpoveď Jany Bodnárovej na otázku "Čo si robila v Novembri 1989?"

Básne Ivany Hostovej

(Ivana Hostová, 9. október 2008)

Prečítajte si rodové – „keďže bezrodovo som sa písať nenaučila“ – básne autorky, ktorá doteraz publikovala v periodikách Slovo a Let.

Najstručnejšie dejiny jedného gýča

(Inge Hrubaničová, 17. marec 2008)

Helena Horná mala okolo štyridsiatky. Po maturite na gymnáziu sa nedostala na medicínu ani na tretí pokus, a tak už takmer dvadsať rokov pracovala bez kvalifikácie ako pomocná ošetrovateľka v detskej fakultnej nemocnici. Pred pár rokmi nadobudla presvedčenie, že o odbore vie viac ako obyčajná ošetrovateľka, a rozhodla sa – aj pre plat –, že si zvýši kvalifikáciu.

Biela technika

(Jana Juráňová, 27. september 2007)

Čo máš pre mňa nové, moja? Šunčička, cesnaková nátierka, treska, zákusky. Slaninu si nechám na nočné blúdenie po byte.

Orodovnice

(Jana Juráňová, 27. september 2007)

Teta Jolka. Vdova po otcovom bratovi, mamina švagriná. Ružena ju upodozrieva, že je nesmrteľná. Pravdaže, všetci ľudia sú smrteľní, no niektorí sú smrteľnejší. Napríklad tí, ktorých prežijeme. A potom sú takí, čo sú smrteľní, no až za horizontom nášho života.

Úryvok z románu Matky

(Teodora Dimova, 5. september 2007)

No keby sa jej Andrea spýtala - myslela si si, že je to hippícky znak, a preto si kúpila to tričko, že? Blbosť! povedala by Christina a vyvalila by veľké modré oči s ešte väčšími vačkami pod nimi, odkiaľ môžeš poznať znak hippies, pokračovala by Christina, ty moja štrnásťročná soplaňa, čo ty vieš o hippies, viem všetko, mama, odpovedala by Andrea, všetko, všetko o nich viem.