Účelom umenia je pokoriť strach: za Louise Bourgeois

(Jana Cviková, 1. jún 2010)

31. mája 2010 zomrela vo veku 98 rokov jedna z najúžasnejších postáv výtvarnej scény, ktorá tvorila len o tom, čo zažila, pretože Účelom umenia je pokoriť strach. Nič viac a nič menej.

Zimková v koži ruskej cárovnej

(Vladimíra Komorovská, 16. máj 2010)

O Milke Zimkovej je všeobecne známe, že si na javisku vystačí sama, že si sama píše scenáre a ak sa výnimočne rozhodne stvárniť postavu inej autorky, v prípade známej ruskej cárovnej očami severanky, tak si scenár aspoň upraví na vlastnú, respektíve historicky hodnovernejšiu mieru, aby jej sedel ako uliaty.

Mocad(r)ámy

(19. marec 2010)

Podstatným faktorom rozprávania je vek a skúsenosti žien. Potom okolnosti a prostredie, v ktorých vyrastali a boli socializované. A rečové vzorce, slovné formulácie, ktorými sa umocňujú pravidlá správania ľudí. Príbehy sa dotýkajú rôznych okolností, ktoré ovplyvňujú život súčasnej ženy, a ktoré považujeme za normálne. A predsa... nežijeme normálne.

Režisérka so zárukou

(Derek Rebro, 5. január 2009)

Témy, ktoré Chytilovú zaujímajú už desaťročia - napr. nespravodlivosť a asymetria v mužsko-ženských vzťahoch, mužská „ješitnosť" a ženská (aj láskou či okolnosťami vynútená) „obetavosť" - to všetko Chytilová reflektuje aj vo svojom najnovšom opuse.

Rámusáčky: Diamanda Galás alebo nepolapiteľná aktérka emancipácie

(Katarína Mádelová, 15. september 2008)

Svojská technika spevu a získaný, takmer štvoroktávový hlas umožňujú Galás fluidné „prezliekanie" identít, čo znamená, že v rámci jednej skladby môžeme počuť kázanie žalmov Starého zákona, ktoré je vystriedané šepotom dieťaťa a lamentáciou pomätenej ženy, pričom popri teatrálnom využití hlasového potenciálu autorka koncepčne strieda textové podklady napísané v rôznych jazykoch.

Rámusáčky: L7 alebo „Pardón, že sme krásne“

(Katarína Mádelová, 18. august 2008)

Dnes už neexistujúca ženská rocková skupina L7 svojou tvorbou presadzovala egalitársky feminizmus pod heslom „to zvládneme aj my". Možnosti prítomnosti žien v autorskej oblasti rockovej hudby sa však domáhali muzikantskými zručnosťami a manierami, nie manifestami.

Rámusáčky: 7 Year Bitch alebo ako z hrania v kapele urobiť kurzy sebaobrany

(Katarína Mádelová, 11. august 2008)

„Dobrá nálada vždy predznamenáva niečo zlé. Treba sa jej rýchlo zbaviť." Ich prvý album s názvom Sick `Em (1992) je zbierkou dunivých a pochmúrnych skladieb, texty ktorých sú plné revolty voči nevydareným medziľudským vzťahom, resp. voči ich príčinám. Vigil sa v textoch vždy dožaduje možnosti „priameho" riešenia konfliktov medzi ja a ty, a to riešenia formou „bang-bang" alebo „give me a gun".

Svojská režisérka: Patricia Rozema

(Derek Rebro, 8. apríl 2008)

Každé Rozemino dielo je feministicky podnetné témou i nepriamo, jej nekonvenčným spracovaním, no v Mansfieldskom sídle sa mohla táto rovina za pomoci predlohy naplno rozvinúť v emancipovaný príbeh mladej ženy zošnurovanej konvenciami doby, ktorá uprednostnila svoje názory, hodnoty i pohľad na svet pred očakávanou a pohodlnejšou alternatívou v podobe vydaja z rozumu.

Kto sú milenky?

(Zuzana Maďarová, 18. marec 2008)

Milenky Elfriede Jelinek vystúpili na bratislavské pódium s iróniou, vtipom i nadhľadom.

Ako to vyzerá odtiaľto?

(Jana Cviková, 25. február 2008)

Nora Helmerová i Heda Gablerová sa stali stelesneniami rôznych podôb ženskosti svojej doby. Norin problém, ako sa môže žena definovať ako samostatná bytosť, nielen ako niekto, koho existencia je oprávnená len prostredníctvom druhých, manželstvom a materstvom, či ako môže žena získať samostatnosť prostredníctvom platenej práce, je v diferencovanejších podobách aktuálny podnes, čo sa prejavuje aj v spôsobe inscenovania.

<< <

1 / 3

> >>