AspektIN

Rodovo podmienené násilie v čase pandémie na Slovensku

Ema Brunovská

Pandémia Covid-19 ovplyvnila životy nás všetkých. Aby sme zamedzili šíreniu vírusu, nosíme rúška a dodržiavame fyzický odstup, v čase zhoršenej situácie však vlády po celom svete obmedzili aj stretávanie rodín, blízkych, priateľov či kolegýň. Zažili sme úplný lockdown a na niekoľko týždňov sme sa ocitli v izolácii, bez možnosti osobného kontaktu s okolím. Jedným z dôsledkov protipandemických opatrení je tzv. pandemický paradox: opatrenia vychádzajú z predpokladu, že domov predstavuje pre všetkých bezpečné miesto, kde sa môžu ukryť pred vírusom, no v skutočnosti je domov počas pandémie miestom, kde ženy čelia zvýšenému riziku rodovo podmieneného násilia (Bradbury‐Jones & Isham, 2020, s. 2048). Aké sú teda dôsledky protipandemických opatrení a samotnej pandémie pre ženy zažívajúce násilie a pre ich deti? Ako pandémia ovplyvnila situáciu organizácií, ktoré im poskytujú pomoc? Aj na to som sa pýtala pracovníčok z centier, ktoré poskytujú podporné služby ženám zažívajúcim násilie na Slovensku. 

Záznam diskusie o 25. výročí Knižnej edície ASPEKT

V roku 2021 oslavuje Knižná edícia ASPEKT 25. výročie od vydania svojej prvej knihy. Keď sme sa v dnes už historických 90. rokoch radovali zo slobody, bola to najmä sloboda reflektovať, premýšľať, hádať sa, nesúhlasiť, učiť sa, počúvať a prinášať impulzy. Všetky nasledujúce desaťročia boli hektickejšie, než by sme si boli želali a na tom sa takmer nič nezmenilo ani dnes. Knižná edícia ASPEKT bola a stále je pri tom. Pozrite si záznam medzigeneračnej a medzitematickej diskusie o aspektovských knihách.

Jana Juráňová: Utrpenie starého kocúra (úryvok)

"Peter vie, že nech dnes o Vilovi napíše čokoľvek, bude sa za to hanbiť. Nikdy mu nebolo celkom jedno, čo po sebe zanechá na papieri. No v duchu počíta s krátkou pamäťou svojej čitateľskej obce, počíta s tým, že si všeličo môže dovoliť, všeličo sa mu prepečie. Vie, že napriek mladému veku je už istou autoritou. Má moc strhať knihu, preto sa ho niektorí boja, aj keď sú na neho nahnevaní. Ale čo má napísať teraz o Viliamovi tak, aby sa nemusel hanbiť? O mŕtvych len dobre alebo – veď mŕtvi to už čítať nebudú. No Peter má čoraz intenzívnejší pocit, že Viliam mu naozaj nakúka cez plece, že sa vyžíva v tom, ako si Peter nevie dať rady, a nevie sa dočkať, ako ho poriadne vysmeje. Nech už, preboha, príde tá Gabika, aby jej mohol posunúť všetko, čo by mal urobiť on." Prečítajte si úryvok z knihy Jany Juráňovej Utrpenie starého kocúra a pripravte sa na diskusiu s autorkou v utorok 24. 8. o 17.00 v Medickej záhrade v Bratislave. 

Hovoriť o bohu po feministicky? Diskusia o viere, moci a cirkvi

ASPEKT na multižánrovom festivale Artwife

Z vyjadrení mnohých cirkevných predstaviteľov sa môže zdať, že boh dnes kadekomu a aj kadečomu nerozumie. Lenže v rôznych cirkvách existujú aj hlasy iné, chápavé a kritické. S evanjelickou farárkou Annou Polckovou a s Hanou Blažkovou z kresťansko-feministického ekumenického zoskupenia RFK budeme hovoriť o cirkvi ako o spoločenstve, o priestore pre vytváranie väzieb, ale zároveň ako o hierarchickej inštitúcii, ktorá disponuje politickou mocou. Vo štvrtok 12. augusta o 18.30 v Diere do sveta v Liptovskom Mikuláši.

Barbora Hrínová v Bardejove, Humennom a Košiciach

Pozývame na stretnutia so spisovateľkou Barborou Hrínovou, ktorej knižný debut Jednorožce je v aktuálnej desiatke literárnej ceny Anasoft litera.

 

Beseda s Janou Juráňovou v Medickej záhrade

Pozývame na besedu o Knižnej edícii ASPEKT, o autorkinom písaní a iných prácach súvisiacich s knižkami. V utorok 24. augusta o 17. hod. v Letnej čitárni v Medickej záhrade.

Za bránami olympijských hier

Zuzana Maďarová

Dlhodobá kritika veľkých športových podujatí upozorňuje najmä na ich súvislosti so sociálnymi problémami ako chudoba, bezdomovectvo, porušovanie ľudských práv, porušovanie práv zvierat či na negatívne dôsledky pre životné prostredie. Každý z týchto javov je pritom rodovo podmienený a treba ho vnímať v širších súvislostiach rodovej nerovnosti.

Neposlušnosť

Ida Želinská o zrode výstavy „-ová“

Vlastne to vyzeralo ako dobrý nápad: „Dajme čisto ženskú zostavu.“ Sedem výnimočných žien, ich diela z prelomu 60. a 70. rokov dvadsiateho storočia – navešajme ich ilustrácie na steny a pozorujme, ako sa menili v tom zlomovom období (lebo také bolo). Ako ich tvorba kráčala od anexie tradičných predstáv o tom, ako má vyzerať kniha, cez experimentovanie s formou, od provokácie oblúkom k ustaľovaniu sa v konformnom až konzervatívne nehybnom, znormalizovanom priestore.

 

„-ová“

Mira Urbanová o výstave ilustrátoriek z prelomu 60. a 70. rokov 20. storočia

Priestor, ktorý dostávajú ženy – umelkyne v inštitucionalizovanom prostredí galérií a múzeí, sa v posledných rokoch zväčšuje a rozširuje. Okrem kvality a relevantnosti diel týchto autoriek je zaujímavý aj pohľad na ich vtedajšiu i terajšiu rodovo podmienenú pozíciu v rámci špecifických politických, spoločenských a kultúrnych kontextov, v tomto prípade časti bývalého východného bloku.

Z časopriestoru ilustrátoriek na prelome 60. a 70. rokov v Československu

Zuzana Maďarová o výstave ilustrátoriek z prelomu 60. a 70. rokov 20. storočia

Ale veď, poviete možno, my sme vás požiadali, aby ste hovorili o ženách a ilustrácii – čo to má spoločné s vlastnou izbou?

 

Syndicate content