AspektIN

Cena René 2021: Diskusia piatich statočných

Pozývame na panelovú diskusiu s piatimi nominovanými na cenu René – Anasoft litera gymnazistov a gymnazistiek, medzi ktorými sú aj dve aspektovské autorky: Jana Juráňová s románom Naničhodnica a Barbora Hrínová s debutom Jednorožce. Vo štvrtok 17. júna od 17.00 hodiny v Letnej čitárni v Medickej záhrade v Bratislave.

Neposlušnosť

Ida Želinská o zrode výstavy „-ová“

Vlastne to vyzeralo ako dobrý nápad: „Dajme čisto ženskú zostavu.“ Sedem výnimočných žien, ich diela z prelomu 60. a 70. rokov dvadsiateho storočia – navešajme ich ilustrácie na steny a pozorujme, ako sa menili v tom zlomovom období (lebo také bolo). Ako ich tvorba kráčala od anexie tradičných predstáv o tom, ako má vyzerať kniha, cez experimentovanie s formou, od provokácie oblúkom k ustaľovaniu sa v konformnom až konzervatívne nehybnom, znormalizovanom priestore.

 

Jednorožce a Naničhodnica vo výbere študentskej verzie Anasoft litera

Medzi piatimi titulmi, ktoré odborná porota nominovala na cenu René – Anasoft litera gymnazistov a gymnazistiek, sú aj dve aspektovské knihy. Román Jany Juráňovej Naničhodnica a debutová zbierka Barbory Hrínovej Jednorožce sa budú uchádzať o priazeň študentiek a študentov vybraných gymnázií a stredných škôl. Tešíme sa a všetkým nominovaným gratulujeme!

„-ová“

Mira Urbanová o výstave ilustrátoriek z prelomu 60. a 70. rokov 20. storočia

Priestor, ktorý dostávajú ženy – umelkyne v inštitucionalizovanom prostredí galérií a múzeí, sa v posledných rokoch zväčšuje a rozširuje. Okrem kvality a relevantnosti diel týchto autoriek je zaujímavý aj pohľad na ich vtedajšiu i terajšiu rodovo podmienenú pozíciu v rámci špecifických politických, spoločenských a kultúrnych kontextov, v tomto prípade časti bývalého východného bloku.

Jeden francúzsky bozk slobody stačí aj na celý život

Čitateľské zápisky Jany Juráňovej nad knihou: Zuzana Homolová „Francúzsky rok“

Skúsenosť s emigráciou, ktorú prináša Francúzsky rok (Mladé topole 2021) Zuzany Homolovej, nie je nijako dramatická. Knihu charakterizujú skôr tiché komorné tóny a jemný, neprehliadnuteľný hlas – rovnako ako keď pracuje s tónmi a hlasom vo svojej piesňovej tvorbe. Zaujímavé je, že ho počuť aj v búšení onakvejších rámusov. Taká skrátka je Zuzana Homolová.

 

Z časopriestoru ilustrátoriek na prelome 60. a 70. rokov v Československu

Zuzana Maďarová o výstave ilustrátoriek z prelomu 60. a 70. rokov 20. storočia

Ale veď, poviete možno, my sme vás požiadali, aby ste hovorili o ženách a ilustrácii – čo to má spoločné s vlastnou izbou?

 

Načúvať zvukom vesmíru

ASPEKT vyberá

Autorkine prózy sú brilantným umeleckým rozborom doby, v ktorej sa vskutku fádni ľudia (s. 57) nezámerne konfrontujú s veľkým svetom, lebo ten na nich mieri ukazovákom, na ich biologickú odchýlku, a pritom chcú iba zapadnúť, nebyť špeciálni, ale akceptovaní, pochopení a milovaní. Hrínová energicky stiera hranicu vylúčenia, empaticky vyzýva k prehodnoteniu nezmyselných predsudkov voči rôznym podobám prirodzenosti a nabáda načúvať zvukom vesmíru (s. 146)." Vyberáme úryvok z recenzie knihy Barbory Hrínovej Jednorožce, ktorú Peter F. Rius Jílek napísal pre kultúrny mesačník Kapitál.

Video: The Desire to Change Everything

Discussion with Verónica Gago and Mina Baginová at the Artwife festival

How do the massive international feminist mobilizations over the recent years invite us to rethink (feminist) politics? Watch the discussion with the leader in Argentina’s #NiUnaMenos movement Verónica Gago and the researcher Mina Baginová, hosted by Zuzana Maďarová. This event took place online as a part of the Artwife festival. 

Ďalšia nominácia knihy Jednorožce Barbory Hrínovej

Zbierka poviedok s názvom Jednorožce autorky Barbory Hrínovej je medzi nominovanými titulmi v čitateľskej ankete Knižnej revue Kniha roka 2020 v kategórii Debut roka / Kniha roka pre deti a mládež.

 

Nenapísaný život

Alena Wagnerová
Máloktorý z návštevníkov, čo prúdia denne okolo pamätníka, by dávali tieto tri mená do súvislosti s Franzom Kafkom. Ak sestry vôbec niekto pozná, tak iba pod ich domácimi menami ELLI, VALLI a OTTLA. Tak ich volali priatelia, rodina, tak ich nazýval aj Kafka vo svojich denníkoch, kde ich často spomínal len celkom všeobecne ako svoje sestry. Živosť a intímnosť, ktorá vyžaruje z týchto mien, zavádza.
Syndicate content