AspektIN
Prezidentka Zuzana Čaputová vyznamenala Irenu Brežnú
Pribinov kríž II. triedy pre švajčiarsko-slovenskú spisovateľku, novinárku a ľudskoprávnu aktivistku
V nedeľu 8. mája 2022 udelila prezidentka Zuzana Čaputová štátne vyznamenania 25 osobnostiam z rôznych oblastí života spoločnosti: za starostlivosť, za boj proti fašizmu, totalite, za umelecké, vedecké, športové či občianske výkony. Medzi nimi je aj švajčiarsko-slovenská spisovateľka, novinárka, vojnová reportérka, ľudskoprávna aktivistka, feministka Irena Brežná.
Irena Brežná: Jazyky sú bytosti
Úryvok z knihy Nevďačná cudzin(k)a
„Šéfka tlmočníckej agentúry napomína medzinárodný šík jazykových nádenníkov: ‚Len sprostredkovávame, nezasahujeme.‘ Ona nevisí v kontinentálnej trhline, nepozná rachot pri zrážke kultúr. Pred každým tlmočením si vtĺkam do hlavy: Dávaj si na seba pozor, nechaj brehy brehmi, neponúkaj sa ako most, ktorý je stále k službám, inak po tebe podupú a zrútiš sa. Buď jazykovou kompou." Prečítajte si úryvok z knihy Ireny Brežnej Nevďačná cudzin(k)a.
Feministická zóna ASPEKTU na BRaKu
ASPEKT ide na Bratislavský knižný festival BRaK aj tento rok. Príďte aj vy, vyhľadajte náš feministický stánok a nájdete parádne knihy, príjemnú spoločnosť a podvraťácke debaty. V sobotu od 10.00 do 19.00 a v nedeľu od 10.00 do 17.00 v Novej Cvernovke v Bratislave.
Irena Brežná o ruských koloniálnych vojnách a migrácii
Čítanie a diskusia
Pozývame na diskusiu a čítanie s Irenou Brežnou, Janou Cvikovou a Michalom Hvoreckým v utorok 10. mája od 18.00 v Goetheho inštitúte na Panenskej ulici v Bratislave. Podujatie (v slovenčine) môžete prípadne sledovať aj cez stream na facebooku.
Rozvírte patriarchálne vody internetu: WikiGap 2022
Chýba vám na Wikipédii žena z histórie alebo súčasnosti, o ktorej by svet mal vedieť? Nenašli ste tam tému, ktorá je dôležitá pre ľudské práva a rodovú rovnosť? Príďte to zmeniť! Pozývame na WikiGap 2022, podujatie, na ktorom môžete na Wikipédiu pridať, čo a kto tam chýba. V sobotu 7. mája 2022 v Univerzitnej knižnici v Bratislave alebo online.
WikiGap 2022
Ženy a feministické témy patria do Wikipédie
V ASPEKTE sme pripravili zoznam podnetných žien z histórie i súčasnosti, organizácií i tém, ktoré by v najväčšej internetovej encyklopédii Wikipédia nemali chýbať. Nechajte sa nimi inšpirovať a príďte (osobne alebo online) v sobotu 7. mája 2022 na podujatie WikiGap 2022.
Marta a Mária
Úryvok z knihy Jany Juráňovej Iba baba
„Sojka by najradšej celkom vynechala tie časti z Pavla, v ktorých sa káže o poslušnosti žien. Sú jej mimoriadne podozrivé. A najmä sa jej dvíha žalúdok, keď tieto pasáže cituje niektorý zo strýcov vtedy, keď príde na šibačku s korbáčom a zaháňa sa na Sojku a na mamu a cítiť z neho alkohol. Mohol ten Pavol aj predvídať, keď bol taký múdry, že to nejaký strýc zneužije, nie?" Prečítajte si úryvok zo zábavnej a múdrej knihy pre mladšie tínedžerky Iba baba, ktorú napísala Jana Juráňová.
Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien, dievčat a marginalizovaných skupín obyvateľstva zasiahnutých konfliktom na Ukrajine
Výzva na akciu
Prečítajte si výzvu miestnych a globálnych organizácií adresovanú Európskej únii, vládam poskytujúcim pomoc a širšiemu medzinárodnému spoločenstvu na prijatie okamžitých, efektívnych a vzájomne zosúladených opatrení na ochranu ľudských práv a riešení problémov.
Cítiš sa bezpečne? Pár slov k MDŽ
Toto MDŽ by sme chceli hovoriť o bezpečnosti. Jedna z dôležitých vecí, o ktorú sa feministické autorky zaslúžili v oblasti medzinárodných vzťahov, je zmena chápania bezpečnosti. O nej sa premýšľa predovšetkým ako o bezpečnosti štátov a zabezpečovaní ich hraníc. Význam takejto bezpečnosti vnímame v posledných dňoch, keď vpád ruských vojsk ohrozuje ukrajinské hranice, mestá, budovy, možnosť rozhodovať o svojom osude a veľmi konkrétne ohrozuje ľudí. Práve na bezpečnosť ľudí, skupín ľudí či mimoľudského sveta sa snažia upozorňovať feministické a rodové štúdiá.
O Friedrichovi, ktorý nevie, že je kocúr, a o Melanie, ktorá vie, že je mačka: spomienka na aspekťácke čierne zázraky
V júni 2006 s nami v ASPEKTE žili dva čierne zázraky. V denníku SME bola rubrika, v ktorej ľudia písali o spolunažívaní s domácimi zvieratami. Keď nás - Janu Cvikovú a Janu Juráňovú - oslovili, aby sme o našom spoločenstve niečo napísali, vzniklo toto krátke pojednanie: trochu o "kocúroch" a trochu aj o nás. Fridriško a Melanka tu už s nami nie sú, ale ostávajú dôležitou súčasťou našej aspekťáckej pamäti.
