Texty krásne

Muž, ktorý si nepamätal

Smrdel osemdesiatymi rokmi, indulónou a pitralonom. A ešte ruskými autormi na sklonku dňa. Rozčítaná Kyselina sírová v mojich rukách mu zakalila pohľad, ním odprevádzal to, čomu nerozumel, len povrchne skĺzol po titule.

Laboratórium (výber)

(som bežkyňa na dlhé trate s krátkymi pauzami na preglgnutie vzduchu hovorí
počas týchto náhodných zastavení zadŕhavo na ňu padajú vety každá má v sebe predsavzatie a váži aspoň tonu, ako ich potom odvliecť so sebou, zjesenené kvádre vody ostré lúče a potom bežať a nepozerať či uteká niekam alebo pred niečím alebo...)

To najpodstatnejšie

„Dokázal sa už aj pozerať na brezy, ktoré mu predtým svojím menom pripomínali Brezinku, dnes už na to nemusel myslieť a ani si pritom nepripadal bezcitný." Prečítajte si úryvok z knihy nemeckej spisovateľky Iris Hanika.

Tri fľaše do čaju

Len tma, ticho a myšlienky, ktoré mu vyčítali neskorú hodinu. Možno odtiaľ pochádzalo jej mlčanie, z dna pivového pohára.