Texty krásne

Maková panna

Divadelná hra na motív poviedky Boženy Slančíkovej Timravy "Boj"

Lujza: Uteč z domu!
Marta: Kam?
Lujza: Ku mne... Mám dosť peňazí pre obe, pomysli, budeme celé dni čítať a rozprávať sa, múdrieť ďaleko od tohto sveta, v ľahučkých šatách...
Marta (zamyslene): Ja neviem...
Lujza: Zariadim ti izbu s knižnicou ako veľkej pani. Môžeš čítať, hoc aj celý deň. Žiaden muž, žiadne deti, žiaden problém.
Marta: Iba ty a ja?
Lujza: Len my dve ako sestry, zasvätíme náš život večnej slobode.
Marta: To už nikdy nebudem musieť drhnúť dlážku?
Lujza: Nikdy.

Tam, kde svet zrastá, votkávam svoje nite

Úryvok z románu Nevďačná cudzin(k)a

„Hrdé sedliačky mi ukázali, aká môže byť nová identita. Dáva pocit bezpečia, no nespočíva priamo na pokožke. Najprv ju treba rozstrihať a potom si ju musíme sami nanovo pozošívať.“ Prečítajte si ukážku z medzinárodne oceňovaného románu Ireny Brežnej Nevďačná cudzin(k)a. Najbližšie budete mať možnosť Irenu Brežnú vidieť a počuť 15. júna v Bratislave a 18. júna v Štúrove.

V máji čítame o sexepíle

Ukážka z knihy Ireny Brežnej Na slepačích krídlach

„Žena bez sexepílu je podľa mamy na tom zle, nie je vraj vôbec ženou. Moja mama má, vďakabohu, veľa sexepílu a robí si starosti o mňa, či vôbec niekedy nejaký budem mať. Odvtedy si robím starosti aj ja. Neviem, ako sexepíl vyzerá, aký je na dotyk, kde sa zdržuje.“ Na máj, lásky čas sme pre vás vybrali kúsky z knihy Ireny Brežnej Na slepačích krídlach. Prečítajte si úryvok o sexepíle alebo si pozrite komiksové spracovanie knihy v podaní výtvarníčky Lucie Mendelovej. Bratislavské bábkové divadlo na motívy románu pripravilo predstavenie, ktoré uvedie v utorok 7. a štvrtok 9. júna v Divadle Malá scéna STU v Bratislave.
 

O krvi a ranách slovenského národa

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

Najnovším prírastkom v ružovej antifašistickej čítanke ASPEKTU je ukážka z divadelnej hry Jany Juráňovej Tichý bič.

Aká noc – veľká, malá?

Úryvok z knižky Dobroš sa nemusí zastreliť

O tom, ako kreatívec Dobroš frajerku Zlaticu, jej sestru Zuzu, batoľa aj žabu Hanku vyšibal. Veľká noc pichľavým pohľadom Jany Juráňovej. 

Mojich 7 životov – Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou

Ružovou na hnedú. Antifašistická čítanka

„Ružová má zapôsobiť tak, že nepriateľ ochabne, bude miernejší, zrejme práve preto obliekajú do ružovej dievčatká. Čudujem sa, že na to ešte armádni odborníci neprišli,“ napísala vo svojej knihe Cat´s Eye spisovateľka Margaret Atwood. Dávame jej za pravdu, obliekame si ružové uniformy a vyťahujeme jednu z najmocnejších zbraní – kvalitnú literatúru. V aspektovskej Antifašistickej čítanke vám budeme postupne prinášať úryvky (nielen) z kníh edície ASPEKTU.  
Knižná edícia ASPEKTU vznikla pred dvadsiatimi rokmi a my sme ju v tom čase subverzívne nazvali „ružová edícia“. Knihy mali spočiatku naozaj ružové obálky. Tak teda po dvadsiatich rokoch hor sa ružovou na hnedú. Ružová je dobrá, má potenciál, žiadne ňuňuňu nečakajte. Radšej si prečítajte úryvok z knihy Mojich 7 životov – Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou. Kniha tento rok vyšla aj v českom preklade.

 

Irena Brežná – Nevďačná cudzinka

Úryvok z románu

„V telocvični sedeli na poľných lôžkach naši krajania. Hľadala som v ich očiach vlastný názor, ktorého sa tu chceli zbaviť, no našla som len oslepené nočné motýle. Keď ktosi rozprával vtipy o okupácii, vynoril sa môj stratený smiech, ale vzápätí sa utopil v slzách. Plakala som nad posledným vtipom z našej diktatúry. Odteraz sme mali žiť demokraticky a bez vtipov.“
Prečítajte si úryvok románu Ireny Brežnej Nevďačná cudzin(k)a, za ktorý získala cenu Dominika Tatarku. Román bol tiež nominovaný do finálovej desiatky ceny Anasoft litera 2016.

 

Orodovnice

Úryvok z románu

Otec a ujo. Bratia. Bojovníci. Hrdinovia. Každý na inej strane barikády, no proti sebe nikdy nešli. Teraz sú tu pekne vystavení pod gýčovitými sochami v kostole, dekorovaní vädnúcimi ľaliami a ružami. Teta Jolka je povestná tým, že pchá do vázy kvety, ktoré sa navzájom usmrtia.

Irena Brežná: Primabalerína sa na chvíľu zastavila

Na 17. november 1989 spomína aj Irena Brežná: „V sídle Verejnosti proti násiliu v Bratislave odovzdám fax jednej námesačníčke. ‘Už mesiac nespíme,’ vysvetľuje Hana svoju nesústredenosť, pomalé pohyby. V kanceláriách a na chodbách vládne horúčkovitá aktivita. Pripravuje sa manifestácia. A o dva dni neskôr strhnú ostnatý drôt pri Bratislave.“

Žiarlivý

„Dosť som sa jej nahúdla: nechoď zaň, nechoď! Aj všetci sme: to nebude dobre. Veď ani ona sama ho veľmi nechcela, či ja viem, ako sa to aj stalo? Ale malo nás stihnúť nešťastie, nuž nás stihlo,“ lamentovala Koreňka, vo svojom trápení privyknutá stále sa ponosovať. Zložila ruky na šitie a cez slzy pozrela na priateľku, sediacu oproti nej.