Texty múdre

Ružovou na hnedú!!! Antifašistická čítanka

aspekťáčky

Antifašistická čítanka je virtuálny svet, v ktorom sa schovávajú feministické a antifašistické dobrodružstvá a príbehy. Objavíte ich tak, že pri prechádzke čítankou budete zbierať ružové znaky. Každý ružový znak je portál, ktorý vás prenesie v čase a priestore, rovno do nejakej knižky, života zaujímavej osobnosti alebo do témy, ktorá by vás v súčasnosti určite nemala obísť.

Anna Pollertová

Eva Gatialová a aspekťáčky
Prerozdeľovala nelegálne byty
Vlámala sa do bytu spolupracovníka, aby po jeho zatknutí odniesla aktovku s usvedčujúcimi materiálmi skôr, ako sa k nej dostane gestapo. Feministka, účastníčka ilegálneho odboja, tajomníčka odbojovej organizácie Petiční výbor Věrni zůstaneme Anna Pollertová (1899 – 1945).
 

Hana Gregorová

Eva Gatialová and aspekťáčky
Prvá slovenská feministka

Spisovateľka, osvetová pracovníčka, zástankyňa práv žien a antifašistka Hana Gregorová (1885 – 1958) vo svojej tvorbe jasne formulovala problémy postavenia žien v spoločnosti a zasadzovala sa za ich vzdelanie. V tridsiatych rokoch 20. storočia kriticky vystupovala voči šíriacej sa nenávisti a neskôr bola aktívna v protifašistickom odboji.

Odvrátená tvár tvorby Mila Urbana

Jana Juráňová and Milo Urban

Ako je možné, že ani viac než 70 rokov po druhej svetovej vojne a takmer tri desaťročia po skončení štátneho socializmu nedošlo ku kritickej reflexii práce a názorovej orientácie významného prozaika, ktorý kolaboroval s fašistickým režimom? 

Kto bola Virginia Woolf?

red.

Virginia Woolf je jedna z najznámejších a najinovatívnejších anglických spisovateliek. V slávnej eseji Vlastná izba sa zaoberá podmienkami ženskej tvorby. Jej najradikálnejšie feministické dielo Tri guiney je neľútostne presnou sondou do príčin a následkov tradičného postavenia ženy v spoločnosti. V slovníkoch sa napríklad nepíše, že Virginia Woolf sa podieľala na prípravách formulácie Deklarácie Spojených národov z roku 1942.

Tri guiney Virginie Woolf

Jana Juráňová

Esej Tri guiney spolu s esejou Vlastná izba dnes už patria k literárnej klasike, z ktorej vychádzajú mnohé prúdy feministickej reflexie. Vlastná izba je predsa len známejšia, hoci Tri guiney sa zaoberajú veľmi významnými problémami: postavením žien vo verejnom živote, vzdelaním žien a systémom vzdelávania všeobecnejšie. Čo je mimoriadne závažné, všetky tieto problémy smerujú k jednej centrálnej otázke a k hľadaniu odpovede na ňu: Ako predchádzať vojne?

Verejný a súkromný svet sú späté

Virginia Woolf
Úryvok z knihy Tri guiney

Verejný a súkromný svet sú neoddeliteľne spojené, tyranstvo a servilnosť v súkromí sú tyranstvom a servilnosťou aj na verejnosti. No táto postava ešte aj na fotografii napovedá aj iné, oveľa zložitejšie pocity. Naznačuje, že sa od nej nemôžeme len tak izolovať, že tá postava sme aj my. Našepkáva nám, že nie sme len pasívni diváci odsúdení na neodporujúcu poslušnosť, ale svojimi myšlienkami a činmi môžeme tú postavu zmeniť.

Rituálne spálime mŕtve slová

Virginia Woolf
Úryvok z knihy Tri guiney

Cítite na vlastnej koži, čo cítili vaše matky, keď pred nimi zatvárali dvere a kázali im, aby si zavreli ústa, cítite to, lebo ste židia, demokrati, patríte k nejakej rase, náboženstvu.

Zárodok netvora vo vlasti

Virginia Woolf
Úryvok z knihy Tri guiney

Ak si myslíte, že preháňam, pozrite sa ešte raz na vzorky atmosféry, ktorú obsahujú tri uvedené citáty. Nájdeme v nich nielen dôvod, prečo je plat ženy vo vysoko kvalifikovanej profesii taký nízky, ale ešte čosi oveľa nebezpečnejšie, čo by mohlo otráviť obe pohlavia, ak by sa to rozšírilo. Tu je to embryo netvora, ktorého nazývame diktátor, ak je to Talian alebo Nemec, netvora presvedčeného, že má právo či už od Boha, prírody, pohlavia, alebo rasy diktovať iným ľudským bytostiam, ako majú žiť a čo majú robiť.

Príbehy vyvlastnenej emancipácie žien

Ivana Hostová

Komplexná reflexia kultúrnych, politických a spoločenských fenoménov strednej Európy v období štátneho socializmu je nesmierne cenná nielen pre pochopenie posttotalitných a aktuálnych pohybov v tomto geografickom priestore, ale aj pre pochopenie fungovania mechanizmov moci a jej dosahu na rôzne oblasti ľudského konania v totalitných zriadeniach v každom období." Píše Ivana Hostová v recenzii na knihu Vyvlastněný hlas o rodovej kultúre v štátnom socializme, ktorú editovali Hana Havelková a Libora Oates-Indruchová.