Texty múdre
Ženy na úteku čelia hrozbám, ktoré zostávajú na okraji záujmu
V roku 2015 utieklo do Európy viac ako milión ľudí. Medzi prvými prichádzali najmä muži, situácia sa však postupne mení a viac ako polovica ľudí na úteku v súčasnosti sú ženy a deti. Utečenky čelia zvýšenému riziku obchodovania s ľuďmi, fyzického a sexuálneho násilia, krádeže alebo vydierania. Tieto riziká však zostávajú na okraji medzinárodného politického záujmu.
Prekliatie exilu možno zažehnať
Ako odpovedala Irena Brežná na otázku, čo robiť proti strachu z neznámeho a kde nájsť domov v exile na večernej diskusii venovanej otázkam migrácie v Kunsthalle Bratislava? Dozviete sa v úryvku z knihy Nevďačná cudzin(k)a.
O kostlivcoch v skrini
„Ak budeme vedieť o kostlivcoch v skrini našich dejín a nebudeme ich tam viac schovávať, nebudú strašiť. Neobliekajme ich do uniforiem a nerobme z nich kultúrne vzory. Radšej sa na nich učme anatómiu našej národnej pamäti.“ Prečítajte si reakciu spisovateľky Jany Juráňovej na plazivé prejavy fašizmu v našej spoločnosti.
Bezútešné dni sa radili k sebe
„V tej chvíli aj Tajovskému začali tiecť slzy. Všetci sme plakali nahlas. Na naše otázky, čo s nami bude ďalej, premohol bolesť zo zrady a svojím charakteristickým 'nebojte sa, nakoniec bude dobre,' v nás vzbudzoval vieru.
'Aj keby celý svet upadol do novej vojny, musí zvíťaziť právo. Spravodlivosť a pravda sa nikdy nedali nadlho umlčať, nedajú sa ani teraz.'“ Spisovateľka Hana Gregorová spomína na udalosti po vyhlásení Slovenskej republiky v marci 1939.
Vladárstvo v rodine
Obludnosť ustanovení zákona vo vzťahu k postaveniu ženy v spoločnosti a v rodine obsahovali záverečné slová spravodajcu: „...mnohé povolania ukladajú občanom povinnosť hrdinstva a prípadne aj obeť života. Stav manželský a materstvo je takým svätým povolaním, ktoré vyžaduje tiež hrdinskosť, a ak je treba, i obeť života." Historička Katarína Zavacká cituje vo svojej štúdii tesnopiseckú správu zo zasadnutia Snemu Slovenskej republiky z roku 1939. Čítajte najnovšiu antifašistickú čítanku.
Traumatizovaná spoločnosť
Do antifašistickej čítanky sme pre vás vybrali úryvok z knihy Trauma a uzdravenie profesorky psychiatrie Judith Lewis Herman. Dočítate sa, že aj spoločnosť môže byť traumatizovaná a čo je kľúčom k jej uzdraveniu.
Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka
Už dlho a rôznymi spôsobmi upozorňujeme na nebezpečné nenávistné tendencie v spoločnosti nielen na Slovensku. Hoci sa do centra verejnej diskusie dostali až po zvolení fašistov do parlamentu, usídľujú sa tu už dlho, prejavujú sa rôzne a sú namierené proti viacerým skupinám obyvateľstva. Nečinne sa tomu nebudeme prizerať ani ďalej, a preto otvárame ružovú antifašistickú čítanku ASPEKTU.
Kto sa bojí Medzinárodného dňa žien?
„Medzinárodný deň žien, ktorý sme na Slovensku poznali skôr vo forme akejsi heslovitej skratky MDŽ, s ktorou spoza chrbta vystrelila ruka s kvetmi (a fľašou lacného brandy), odkazuje na viacero historických udalostí i neudalostí.“ Čítajte o význame a histórii MDŽ v texte Ľubice Kobovej.
Ženská národná rada
24. februára 1924 bola založená Ženská národná rada. Jej vznik bol významným krokom k rozvíjaniu a zveľaďovaniu ženského emancipačného hnutia v novovzniknutom Československu. Prečítajte si viac.
Obrus, klinčeky a rodová demokracia – téma (nielen) na MDŽ
Jana Cviková na konci minulého storočia napísala: „Dnes si chcem pomenovať tento deň nanovo, chcem mu vrátiť zmysel ako dňu pripomínajúcemu ľudské práva žien aj v dnešnej (patriarchálnej) SR, ktorá pri formovaní demokracie pričasto ´zabúda´ zaradiť do svojich priorít demokraciu rodovú.“ Tento text je aktuálny aj dnes. Veď rodovú demokraciu potrebujeme aj v roku 2016!