Jana Juráňová

Prečítajte si úryvok z prózy Obeť, ktorá vyšla v zbierke Jany Juráňovej Cudzie príbehy. Autorka v knihe spracováva mediálnu manipuláciu, brutálnu vraždu a účelovosť vo vzťahoch. Venuje sa skryto i otvorene tolerovanej sociálnej nespravodlivosti a sleduje, ako súčasný bežný život často vyrastá z vlákien minulého režimu a aké metódy klamania nám pomáhajú ukryť pred nami samotnými to, čo vidíme. 

Jana Juráňová síce s Hviezdoslavom žiť nestihla, zato našla v zaprášených archívoch a svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej, rodenej Novákovej. Náplňou života pani Hviezdoslavovej nebol nikto iný ako On, veľký básnik. „A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo. A bolo sa o čo starať."

Poznáte tú túžbu po chvíľke pokoja, ďaleko od všetkých? M. ju hľadá pravidelne vo štvrtok v saune, samozrejme „natajnáša“. Prečítajte si, ako odoláva dobiedzaniu každodennej reality a jedného zatúlaného mužského tela. Ukážka je zpoviedky Hodinu po saune je žena najkrajšia slovenskej spisovateľky Jany Juráňovej. Vyšla v zbierke smutnosmiešnych poviedok Lásky nebeské (ASPEKT 2010), ktorá sa dostala aj do finálovej desiatky prestížnej literárnej ceny Anasoft litera.

„Zuzana si zrazu spomenula na zarámovaný obraz, ktorý visel hneď za vrátnicou inštitúcie, v ktorej vtedy brigádovala: čosi hnedé uprostred. V tom čase sa konceptuálne umenie v oficiálnych inštitúciách naozaj nepestovalo. Keď pristúpila bližšie, videla za sklom prilepenú prsť zeme a nad ňou nápis: ´Moja rodná hruda. Svätopluk Král.´ Pod prsťou zeme básnička. Výstrižok z novín. Zuzana si ju nepamätá, ale bude to asi tá istá, čo teraz vypadla z listu.“ Prečítajte si úryvok z knihy Jany Juráňovej.