Beletria

Jana Juráňová síce s Hviezdoslavom žiť nestihla, zato našla v zaprášených archívoch a svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej, rodenej Novákovej. Náplňou života pani Hviezdoslavovej nebol nikto iný ako On, veľký básnik. „A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo. A bolo sa o čo starať.“

Autorka úspešných prozaických knižiek „Neverné ženy neznášajú vajíčka" a „Travesty šou" napísala tentoraz román. Jeho rozprávačku Čabiku síce neoceňujú za to, že nikomu nelezie do zadku alebo že je rýchlejšia než výťah a odmieta jesť hamburger, predsa sa jej však podarí „predať sa".

Bývalá herečka Stoky dnes pôsobí v divadle Skrat a píše o slovenčine. S tým všetkým súvisí kniha, ktorá nie je len o láske, ale aj o jazyku.

Jedna nevydarená rodinná oslava a jeden pohreb na konci. Medzitým sa odvíja bohato vrstvený obraz, ktorý postupne košatie z rozprávania Ruženy, Kláry a Eleny - žien, ktoré sa s Dejinami, (Slovenským štátom, komunizmom i ich pokračovaním) dostávajú do kontaktu len sprostredkovane.