Aká noc – veľká, malá?

Úryvok z knižky Dobroš sa nemusí zastreliť

Televízia je Dobrošova záchrana. Sedí a čumí. Zväčša to pomáha – to, čo ho trápi, odchádza do nenávratna, mozog sa vyčistí, a je to. Lepšie než video, lepšie než počítačová hra. Nemusí nič robiť, len čumí a čumí. Nevyberá si, čo mu ukazujú, nemá na to žiaden vplyv. No teraz je to iné. To, čo mu ukazujú, priveľmi pripomína to, čo cez deň zažil. Lebo je Veľkonočný pondelok. Ešte z čias komunizmu si pamätá, ako na fašiangy a na Veľkonočný pondelok ukazovali v televízore naše veselé slovenské zvyky. V tom prvom prípade topili Morenu. Dobroš tomu nikdy nerozumel. Teraz si vie jednu takú Morenu predstaviť a veľmi rád by ju utopil: svoju budúcu svokru. Možno by sa s tou Zlaticou fakt mal rozísť a bol by pokoj. Lebo Morena, teda svokra, nástojila na tom, aby ju Dobroš vyšibal. Dobroš nešibal ani v detstve. Otcovi sa vždy vyšmykol. Niežeby na svete nebolo dosť žien, ktoré by s radosťou vyšľahal korbáčom a namočil do vody, prípadne ofŕkal neznesiteľne smradľavou voňavkou, ale ani v detstve, ani neskôr v dospelosti si nechcel špiniť ruky, a tak vždy radšej ušiel na výlet – na otcovu chatu. Nikdy si na tieto zvyky nezvykol. Ako to bolo vlani? Veď so Zlaticou chodí už od... No jasné, vlani boli na lyžovačke. Že je on taký somár lenivý, a nevybral sa aj tento rok niekam do hôr, do Paríža, na Kanárske ostrovy, to je jedno. Lenže Dobroš je jedna lenivá sviňa, vie to o sebe a vie aj, že tak raz – dva razy za rok na túto svoju vlastnosť nepekne doplatí. A tak mu teraz ani televízor nepomôže. Lebo aj tam šibú. Ukazujú naše ľudové zvyky. Na východe hádžu devy do potokov a do vaní. Na západe ich vyšvácajú poriadne dlhým korbáčom. Dobroš to nemá kam prepnúť, všade to isté. Nakoniec nájde nejakú kriminálku, no aj tam milenec zabije milenku tým, že hodí fén do vane s vodou. No fuj. A k tomu ten spln. Dá si tabletku na spanie. Len či to pomôže.

Svokor mu volal už vo štvrtok. Vraj, či mu má urobiť korbáč. A či má dosť voňaviek. A kedy príde. A či zostane aj na obed. Zlatica prevracala oči, chcela zmiznúť. No svokra ju privrzla, a tak musela naklusať aj s partnerom, čiže s Dobrošom. Veď aké by to bolo – bez chlapa? Obe sestry sú už na poriadku.

Svokor prišiel poňho hneď ráno, cestou k nemu stihol vyšibať mladšiu dcéru. Prišiel podgurážený, a tak išli Dobrošovým autom k nim – k svokrovcom. Pristavili ich policajti a zistili, že Dobrošovi chýba v lekárničke leukoplast. Dali mu pokutu. Potom prišli k svokrovcom a katastrofa sa každú minútu stupňovala. Nebolo úniku. Svokor strčil Dobrošovi do ruky svoj korbáč, a keď Dobroš málo švihal, viedol mu ruku. Potom prišla Zlaticina staršia sestra Zuza aj s malou a svokor vyšibal aj to decko, ešte vlastne batoľa. Decko sa rozplakalo, Zuza tiež, Zlatica potichu nadávala a svokra všetkých upokojovala a tvrdila, že budú celý rok pekné, zdravé a neoprašivejú. Svokor Dobrošovi opovržlivo povedal, že nie je chlap, že je len obyčajná baba a nechtiac (alebo chtiac?) ho švihol po lýtku, takže tam má červenú čiaru. Bol to najhorší deň, aký si pamätá. Akási Hanka od susedov vynadala Dobrošovmu nádejnému svokrovi do starých somárov, ale on sa len smial, aj keď svokra bola pohoršená, že čo si to tá malá dovoľuje. A mama tej Hanky im vynadala tiež. Dobroš sa strašne hanbil, lebo Hanka sa mu páčila. Bola taká svoja, nie ako Zlatica, ktorá sa len nahlúplo usmieva, aj keď sa nemá prečo. Dobroš posmelený svokrom, tiež Hanku švihol po lýtku. A ona mu vynadala, že je starý debil. A on sa do nej hneď v tom momente zaľúbil.

A tak teraz čumí na telku. Aj tam šibú. Ani telka ho nezachráni. Hanka. Ach, aká len bola ohnivá a svojhlavá. Len či ju ešte niekedy stretne? Aká len bola vzdorovitá. Nechcela sa dať vyšibať. A to sa Dobrošovi páčilo. Taká malá chrumkavá žabka. Požiada Zlaticu, nech ho s ňou zoznámi? Nejako to zaonačí. Len nech už je zajtra. Ešte aj ten spln. Dá si ešte jednu cigaretu, potom jednu whisky a bude snívať o Hanke.

Veď nie je ešte taký starý.

 

Z knihy Jany Juráňovej Dobroš sa nemusí zastreliť (ASPEKT 2010). 

Ako citovať tento článok:

red. Aká noc – veľká, malá? In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 25/03/2016. Získané 22/08/2019 - 22:28. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/aka-noc-velka-mala