Catholics for Choice – Katolíci za možnosť voľby

Catholics for Choice (CFC) - Katolíci za možnosť voľby je nezávislá nezisková organizácia so sídlom vo Washingtone, DC (pôvodný názov organizácie Catholics for a Free Choice). Angažuje sa v oblasti výskumu a politiky, vzdelávania a práva, zasadzuje sa za rodovú rovnosť a reprodukčné zdravie.

Bola založená v roku 1973, aby dala hlas tým katolíckym veriacim, čo zastávajú názor, že katolícka tradícia podporuje morálne a zákonné právo ženy riadiť sa v oblasti sexuality a reprodukčného zdravia vlastným svedomím.
Spolupracuje so sesterskými organizáciami v Latinskej Amerike a Európe. Je akreditovaná v systéme OSN, v rámci ktorej sa zúčastňuje početných konferencií a fór.

Viac na: http://www.catholicsforchoice.org

Nasledujúce odpovede na najčastejšiu argumentáciu proti možnosti voľby vznikli už v 90. rokoch minulého storočia; v slovenskom preklade sme ich uverejnili v zborníku Možnosť voľby. Aspekty práv a zodpovednosti (ASPEKT 2001), ktorý reagoval na dobové snahy časti politickej reprezentácie v SR o obmedzenie možnosti voľby.
  
AKO ODPOVEDAŤ NA TVRDENIA NAMIERENÉ PROTI MOŽNOSTI VOĽBY

Proti možnosti voľby: Žena by nemala mať pohlavný styk, ak si neuvedomuje jeho dôsledky. Tehotenstvo je prirodzeným dôsledkom sexu.
Za možnosť voľby: Sexuálny život bez následkov je pre ženy naozaj zriedkavosťou. K rozhodnutiu pre interrupciu zväčša vedú závažné dôvody, napríklad ak žena nie je pripravená mať dieťa alebo vzťah s partnerom je neadekvátny a životné okolnosti ženy sa nedajú prispôsobiť dieťaťu.

Mnohí z odporcov interrupcie pokladajú sexuálny styk bez možného materstva za nemysliteľný. Tvrdia, že ak ide len o akt fyzickej lásky k osobe druhého pohlavia, je vzťah nemravný. Niektorí dokonca v takomto prípade uvažujú o možnom treste. Ak teda žena nie je pripravená mať dieťa, treba ju potrestať, a zdá sa, že tým „trestom“ by malo byť dieťa.
Dieťa by sa však malo narodiť len v prípade slobodného rozhodnutia. Rozhodovať by mali partneri spolu, niekedy sa však rozhoduje len sama žena. Dieťa by nemalo byť trestom za sexuálny vzťah.

Proti možnosti voľby: Interrupcia je zločinná a nemorálna, je to hriech.
Za možnosť voľby: Je amorálne, ak vo svete v priebehu hodiny musí na následky neodborne vykonanej interrupcie zomrieť päť žien. Je amorálne odsúdiť ženu za to, že sa rozhodla pre interrupciu. Ak sa žena vážne zamyslí nad otázkou, či donosí dieťa, či ho porodí, a po dôkladnom zvážení sa rozhodne pre ukončenie tehotenstva, nemožno ju považovať za nemravnú. Aj keby dospela k inému názoru ako ja, a jej rozhodnutie by bolo podľa mňa nesprávne, budem sa usilovať rešpektovať ho a nikdy ho neoznačím za nemorálne. Aj keď mnohé ženy potrebujú radu či podporu rodiny, priateliek a priateľov, lekárok a lekárov, právničiek a právnikov, oporu kňazov, len ony sú aktérkami rozhodnutia o tehotenstve a pôrode. Treba predovšetkým propagovať bezpečnú a účinnú antikoncepciu s patričnými návodmi na použitie a poskytovať primeranú podporu deťom, ktoré ich matky nemôžu uživiť.

Proti možnosti voľby: Interrupcie sú nebezpečné a zdraviu škodlivé.
Za možnosť voľby: Ak aj nesúhlasíme s interrupciou, pretože sa nám zdá nemorálna, nemali by sme šíriť zavádzajúce tvrdenia. Ak je interrupcia vykonaná zákonne a na adekvátnej odbornej úrovni, je jedným z najbezpečnejších a najjednoduchších lekárskych zákrokov. Dokonca i po nezákonných zákrokoch len málokedy dochádza ku komplikáciám, ak ich urobí kvalifikovaný zdravotnícky personál.

Ak by sme problém postavili inak a dokázali by sme, že interrupcia je bezpečná a neohrozuje zdravie ženy, nastal by potom všeobecný súhlas s tým, aby interrupcia bola zákonom umožnená? Podrobiť sa nezákonnému zákroku „na čierno“ je nebezpečné. Takýto zákrok robí zo žien i z lekárov a lekárok zločincov. Zákonom schválený a bezpečný zákrok neohrozuje zdravie ženy. Keď je takýto zákrok postavený mimo zákon, prináša utrpenie a smrť. Štatistiky z rôznych krajín dokazujú, že práve takéto zákroky ohrozujú zdravie žien. Interrupcia je vo všeobecnosti jedným z najbezpečnejších lekárskych zákrokov, nemali by sme však ignorovať nebezpečenstvo nezákonných zákrokov. Každoročne sa pre interrupciu rozhodnú milióny žien, a to aj v štátoch, kde je nezákonná, a tieto ženy sa preto vystavujú obrovskému riziku. Ročne zomiera vyše pol milióna žien a viac ako milión a pol ich trpí chronickými zdravotnými problémami, ktoré súvisia s tehotenstvom. Väčšine týchto ochorení a ohrození zdravia sa dá predísť.

Proti možnosti voľby: Zdanlivo sa zastávate zdravia žien a obraňujete ich záujmy. Je však vedecky dokázané, že interrupcie psychicky poznačia ženu na celý jej ďalší život.
Za možnosť voľby: Pokiaľ ide o psychický alebo emocionálny aspekt interrupcie, dôležité je samo uzákonenie tohto zákroku. Ak je interrupcia zákonná, pocit viny je menší, a tým väčšia je pravdepodobnosť, že žena v takejto ťaživej situácii vyhľadá pomoc a bude môcť o svojich obavách otvorene hovoriť. Väčšinu tvrdení, že psychickú traumu spôsobuje interrupcia, vyslovili tí, ktorí sú proti interrupciám, nehovoria však o traume z takých rozhodnutí, ako napríklad dať dieťa na adopciu alebo mať dieťa, o ktoré sa matka nedokáže postarať. Nejestvujú vedecké podklady, ktoré by objektívne dokazovali, že interrupcia spôsobuje psychické traumy. Takmer všetky rozhodnutia, ktoré musí žena urobiť, majú traumatický aspekt, pretože ich musí vykonať v čase tehotenstva, v neľahkom období, za sťažených podmienok. Situácia, keď človek nemôže plniť svoje rodičovské povinnosti, je veľmi ťažká. Vzdať sa dieťaťa je nesmierne bolestivé, a ak sa matka pre takúto možnosť rozhodne, často sa s tým nedokáže vyrovnať dlhé roky. Tým, samozrejme, nechceme adopciu spochybňovať.

Interrupcia je iste pre mnohé ženy traumatická a smutná, pre niektoré je to dokonca tragická udalosť, ale to neznamená, že by nemala byť zákonom povolená a bezpečná, a neznamená to, že by žene malo byť upierané právo rozhodovania. Najmä nebezpečná a nezákonná interrupcia môže byť tragická. Porušenie zákona má svoje dôsledky. Zdravie ženy môže ohroziť strach z vyhľadania pomoci v prípade komplikácií, pretože išlo o nepovolený zákrok a ženy sa boja o ňom hovoriť, niekedy dokonca i s manželom, priateľom či s rodičmi.

Protiinterrupčné hnutie ešte viac jatrí rany tých žien, ktoré sa pre zákrok rozhodli. Príznačný je aj spôsob, akým toto hnutie hodnotí ženy. Nik nespomína dlhodobé negatívne následky u žien, ktoré museli dieťa porodiť a nemôžu sa oň starať.

Proti možnosti voľby: Ak uzákoníme právo na interrupciu, stúpne počet zákrokov.
Za možnosť voľby: Zákonné obmedzenie neprispeje k zníženiu počtu interrupcií. Svedčia o tom štatistiky z mnohých štátov. Všade na svete, aj v krajinách, kde sú zákroky protizákonné, ženy našli spôsob, ako ukončiť tehotenstvo. Popretím práva na interrupciu túto potrebu neodstránime.

Proti možnosti voľby: Žena predsa nemusí otehotnieť. Ak nechce mať dieťa, môže používať antikoncepciu alebo sa môže zriecť sexu.
Za možnosť voľby: Patríme jednoznačne k zástancom antikoncepcie. Usilujeme sa ženám pomôcť a nechceme, aby museli podstúpiť interrupciu. Sebaúcta a zodpovednosť mužov i žien určite má za následok používanie antikoncepcie. Nepodceňujeme dôležitosť zodpovednosti v oblasti sexu, ale treba pochopiť, že aj antikoncepcia môže zlyhať, nie vždy je dostupná, nie všetci si ju môžu dovoliť a môže mať na organizmus vedľajšie účinky, čo ženám situáciu ešte komplikuje. Je paradox, že práve neomylní jedinci, ktorí nesúhlasia s interrupciou, sa vo veľkej miere pričiňujú o to, aby antikoncepcia nebola dostupná a aby sa nepropagovala na školách a v zdravotníckych zariadeniach. Ak partneri nechcú priviesť na svet dieťa, mali by urobiť všetko, aby zabránili počatiu. Neposkytnúť ženám interrupciu preto, že nepoužili antikoncepciu, je to isté, ako odmietnuť liečbu človeku chorému na AIDS, pretože nesúhlasíte s jeho životným štýlom.

Ženy si nemôžu vybrať antikoncepciu, ak o nej nevedia alebo ju nemajú. Na svete sú milióny žien, ktoré nemajú k antikoncepcii prístup. Veľa žien, najmä mladých dievčat, o antikoncepcii ani nevie.

Proti možnosti voľby: Slobodné ženy, najmä tie, ktoré konajú nezodpovedne a dieťa nechcú, by nemali mať právo na interrupciu.
Za možnosť voľby: Ak ľudia konajú nezodpovedne, spoločnosť by im mala pomôcť konať zodpovedne, a nie odopierať im nejaké právo. Mať na niečo právo môže niekedy znamenať mať právo na niečo menej vyhovujúce. Nedáme si predsa vziať právo slobody alebo náboženskej viery len preto, že sme si vybrali „nevyhovujúce“ náboženstvo alebo preto, že sme len pasívni veriaci.
Nestrácame právo na vzdelanie, ak sme sa zle učili. Takisto nestrácame právo rozhodovať o materstve len preto, že sa ocitneme v situácii, ktorú spoločnosť neschvaľuje.

Proti možnosti voľby: Právo, právo, právo. Vy feministky stále hovoríte o právach. K čomu vlastne jednotlivé práva oprávňujú?
Za možnosť voľby: Hovoríme o práve rozhodnúť sa, či porodiť dieťa. Nejde o žiadnu radikálnu či barbarskú požiadavku. Reprodukčné práva chránia ľudskú dôstojnosť a nezávislosť na základnej úrovni. Práva žien sa stali súčasťou ľudských práv. Existuje medzinárodne uznané právo dvojice na rozhodovanie o počte detí a o časovom plánovaní pôrodov. V roku l968 na Konferencii o ľudských právach krajiny zastúpené v OSN jednomyseľne schválili vyhlásenie, ktoré takéto rozhodovanie pokladá za ľudské právo. Všeobecná definícia ľudských práv zahŕňa aj právo na telesnú autonómiu. Nikto by nemal byť mučený, každý človek má právo odmietnuť liečbu, rovnako ako má každý človek právo na liečbu aj právo rozhodovať sa o interrupcii a právo prerušiť graviditu, tvorí súčasť práv na telesnú autonómiu.

Ak vláda takéto jasne artikulované právo jednotlivca a dvojice neuzná a stanoví iné priority týkajúce sa reprodukcie, osobuje si právo zakázať rodiť deti alebo zakázať interrupciu. K takejto tragédii došlo v Rumunsku počas Ceausescovej vlády za socialistického režimu. Interrupcia a antikoncepcia boli prísne zakázané a ženy museli chodiť na kontroly, kde sa overovalo pokračovanie tehotenstva. Na následky komplikácií nezákonných interrupcií zomrelo viac než tisíc žien a mnohé zostali zmrzačené. Dedičstvom zákona o zákaze interrupcie a antikoncepcie sú sirotince plné zanedbaných detí. Druhým extrémom bola Čína so svojou drastickou kontrolou pôrodnosti.

Proti možnosti voľby: Hovoríte o výnimočných prípadoch, ktoré v ľuďoch vzbudzujú sympatie, ale štúdie poukazujú na skutočnosť, že sa ženy často rozhodnú pre interrupciu len preto, že sú nemravné. Jednoducho preto, že mať dieťa je často „nevýhodné“.
Za možnosť voľby: Na zákroku nie je nič „výhodné“. Najmä v krajinách, kde je interrupcia nezákonná, je takýto zákrok nebezpečný. Spoločnosť tento krok pokladá za hanebný a pre samotnú ženu je deprimujúci. O deti sa zväčša starajú ženy, a to často za veľmi ťažkých podmienok. Žiadna žena nejde na interrupciu zo zábavy. Rozhodnutie, ktoré vedie k interrupcii, len odzrkadľuje svet, v ktorom žijeme, poukazuje na chudobu a nespravodlivosť tohto sveta, na nedostatok prostriedkov pre rodinu, na vzťahy dvojíc, kde muž nie je zrelý a pripravený prevziať zodpovednosť voči dieťaťu, na zaujatosť voči sexualite a žene samotnej. Ženy sa rozhodujú pre zákrok z rôznych príčin. Jednotlivé štúdie potvrdzujú, že v mnohých krajinách sveta by sa ženy neboli odhodlali na interrupciu, ak by mali vytvorené iné podmienky. Je veľmi ťažké presne určiť a pochopiť alebo zdokumentovať dôvody, ktoré viedli konkrétne ženy k rozhodnutiu neporodiť dieťa. Ak napríklad žena odôvodní svoje rozhodnutie tým, že dieťa by jej bránilo v práci, veľa odporcov interrupcie to hodnotí ako triviálnu príčinu. A čo ak je žena hlavnou živiteľkou rodiny? Je to triviálna príčina i v tomto prípade? Vlastnú situáciu najlepšie pozná každý sám a každý človek musí byť schopný sa sám rozhodnúť. Ak by sme naozaj chceli znížiť počet interrupcií, najúčinnejšie by bolo zamedziť nedobrovoľným a neznesiteľným tehotenstvám, a to kontrolou pôrodnosti, ktorá je doteraz neúčinná alebo neexistuje, odstránením chudoby, najmä u žien, ktoré žijú samy a na ktorých spočíva všetka zodpovednosť, zmenou mentality tých, ktorí si vlastnú „mužnosť“ dokazujú sexuálnymi trofejami. Ak by sme skutočne chceli menej zákrokov, bolo by vhodné odstraňovať príčiny, pre ktoré sa uskutočňujú. Jedným z prvých predpokladov je poskytnúť dostatok bezpečnej a účinnej antikoncepcie, prispievať k vytváraniu spoločnosti, ktorá by bola ústretová k deťom a nediskriminovala by ženy.

CIRKEV A OSN
Frances Kissling, predsedníčka organizácie Catholics for a Free Choice, vydala v New Yorku roku 2000 na konferencii Peking plus 5 vyhlásenie, ktoré odôvodňuje ciele kampane za zmeny v myslení pápežskej kúrie. Vyhlásenie odznelo aj na konferencii amerických biskupov: tí túto katolícku organizáciu považujú za neoficiálnu skupinu, ktorá nemôže zastupovať názory cirkevnej hierarchie. „Prezentujeme názor tých veriacich, ktorí nesúhlasia s názormi cirkvi v oblasti sexuality, zdravia a reprodukčných práv. Nie sme ovplyvnení protikatolicizmom, sme motivovaní láskou k našej viere a záväzkom, že cirkev rešpektuje svedomie každého jedinca. O týchto pravdách nemožno mlčať,“ vysvetlila predsedníčka organizácie.

Biskupi si nenechali ujsť príležitosť a niekoľkokrát poznamenali, že Catholics for a Free Choice nie je oficiálnou katolíckou organizáciou. „Nikdy sme sa za oficiálnu organizáciu nevyhlasovali. Ak sa nezmení náboženská politika v oblasti ženských práv, nedôjde k demokratickým zmenám v cirkvi a nezmenia sa postoje v chápaní sexuálneho života a zdravia žien, ani takouto oficiálnou organizáciou byť nechceme. Sme vcelku spokojní so svojím postavením lojálnej opozície,“ vyhlásila Frances Kissling.
(National Conference of Catholic Bishops: President issues statement on Catholics for a Free Choice 10. 5. 2000; Catholics for a Free Choice: Statement of Frances Kissling in response to the US Bishop s Conference statement on Catholics for a Free Choice 12. 5. 2000; AP Online: Abortion-rights group speaks out 17. 5. 2000.)