Gerda Lerner

Gerda Lerner sa začala zaoberať históriou žien už pred vznikom nového ženského hnutia a predtým, ako feministky artikulovali potrebu rekonštruovať a spracovať históriu žien. Od samého začiatku sa aktívne podieľala na vytváraní nového odboru historiografie. Kládla otázky: Je minulosť určovaná rodovo špecifickými aspektmi? Môže existovať oddelená história mužov a žien? Čo vlastne znamená pojem história žien? Zdôrazňovala, že história žien spochybňuje nárok panujúcej histórie prezentovanej a interpretovanej mužmi v androcentrickom vzťažnom a terminologickom rámci na univerzálnu platnosť. História žien spočíva na základnej požiadavke, aby pri zaoberaní sa všetkými témami boli zahrnuté aj ženy. Svoj predmet skúma z hľadiska, ktoré jasne ukazuje, že ženy žili a žijú vo svete definovanom a dominovanom mužmi, a predsa tento svet a väčšinu záležitostí týkajúcich sa života ľudského spoločenstva spoluutvárali a ovplyvňovali. Všíma si rolu žien v dejinách alebo sa pýta na dôvody ich absencie pri rôznych historických udalostiach. V autobiografických poznámkach k zborníku svojich základných štúdií Ženy nachádzajú svoju minulosť Lerner dodáva: „A napokon je história žien rovnako svetonázor, ako aj stratégia, ktorá dokáže zrušiť platnosť mužsky zaujatého spôsobu nazerania tradičnej historiografie. Je vážnym a hlboko zasahujúcim intelektuálnym hnutím, ktoré sa zameriava na dosiahnutie novej syntézy, čo možno raz dospeje k bodu, keď sa vyčleňovanie histórie žien ako špeciálneho odboru stane zbytočným.“

Rakúšanka Gerda Lerner musela namiesto toho, aby po maturite začala študovať na univerzite, opustiť po nástupe fašizmu svoju krajinu. Žila v USA, bola matkou, ženou v domácnosti, pracujúcou ženou, spisovateľkou. Vedeckej práci sa začala venovať, vybavená bohatou osobnou skúsenosťou, v 60. rokoch 20. storočia. Je jednou zo zakladateliek feministickej historiografie. K jej najvýznamnejším dielam patria knihy Vznik patriarchátu a Vznik feministického vedomia, z ktorej prinášame časť ôsmej kapitoly venovanej tvorivosti žien. Túto knihu venuje „mojim vnúčatám, pre ktoré bude ´nemožné´ samozrejmým“. V kapitolách spracúvajúcich znevýhodňovanie žien vo výchove a vzdelávaní, cesty mystičiek, spôsoby autorizácie používané ženami, feministickú kritiku Biblie, právo definovať, ako aj význam alternatívnych sociálnych priestorov žien skicuje dlhý zápas žien o vyslobodenie sa z patriarchálneho poručníctva a o vytvorenie vlastného, feministického vedomia od stredoveku po koniec 19. storočia, keď došlo k rozšíreniu feministického vedomia a k vzniku prvých ženských hnutí v Európe a USA. Vychádza z predpokladu, že jedným zo základných kameňov patriarchátu bolo vylučovanie žien zo vzdelávania, preto sa zameriava na odkrývanie alternatív, ktoré ženy nachádzali na prekonávanie obmedzení a na uplatňovanie svojej kreativity. Zdôrazňuje, že okrem tohto vylučovania sa ženy stále potýkali aj s tým, že vládnuce filozofické systémy ich odsúvali alebo marginalizovali, takže sa museli vzpierať jednak vylučovaniu, jednak obsahom panujúcich učení, ktoré im nepriznávali status človeka a považovali ich za bytosti nezodpovedajúce „ľudskej“ norme: „Podľa môjho názoru táto dvojitá deprivácia počas storočí tak zmrzačila ženskú psychiku, že ženy spolupracovali na vytváraní systému, ktorý ich utláča, a podieľali sa a ešte stále sa podieľajú na jeho neustálom potvrdzovaní a upevňovaní v ďalších a ďalších generáciách.“ Tematizuje postup, spôsob práce a problémy pri odkrývaní intelektuálneho vývoja žien, pričom najväčší rozdiel v porovnaní s týmto procesom u mužov je, že nenadväzuje a nestavia na tom, k čomu sa dopracovala predchádzajúca generácia, že tu niet prechodu z jedného štádia procesu do ďalšieho, naopak, história žien sleduje „vzorec neustálych opakovaní a cyklov, v ktorom každá generácia žien opakovala to, čo iné už urobili. Tak bol vývoj historického vedomia u žien dvojito sťažovaný a brzdený – znevýhodnením vo vzdelávaní a nedostatočnými vedomosťami o tom, čo už dosiahli predchádzajúce generácie žien.“ Ženy stále objavovali, a nezriedka ešte i dnes stále nanovo objavujú svoju históriu a jej skúsenosť.

Článok bol publikovaný vo feministickom kultúrnom časopise Aspekt 1/2003 - 2004, v ktorom nájdete aj úryvok z knihy Gerdy Lerner Vznik feministického vedomia.