Mužov nemožno znásilniť (ukážka)

Existujú skutky, ktoré sú neodpustiteľné, ktoré si vyžadujú pomstu. Oko za oko. Zub za zub.

Je dôležité mať v tom jasno.

Takže zostáva už len vymyslieť spôsob, ako sa mu dostať na kožu, ako ho chytiť palcom a ukazovákom, aby mohla stisnúť.

V tú noc už nezaspí. Pomaly sa začne brieždiť a úzkosť povolí, Tova vstane, skontroluje zámku a bezpečnostnú retiazku, pozrie cez okno a otvorí ho dokorán, potrebuje vzduch.

Začne plánovať. Starostlivo zvažuje, čo urobí, vezme si papier a pero a napíše si to.

Stane sa jeho tieňom. Bude ho sledovať od chvíle, keď popoludní odíde z obchodu, aby zistila, kam zvyčajne chodieva, kde sa zdržiava, ako trávi deň.

Pomaly bude zužovať kruh, až kým ho nedostane, kde ho potrebuje mať.

A potom...

Čo s ním urobí potom, to ešte presne nevie.

Ale jej ďalšou obeťou sa stane ten, ktorý tvrdí, že ženy chcú byť znásilnené!

Po Marttim Westerovi, Wester, a.s.

V nasledujúcom týždni žije Tova dvojitým životom. Nová riaditeľka knižnice, Greta-Lis Wikbergová, sa stala členkou komisie pre výskum využívania voľného času. Na Tovino prekvapenie si ju dá zavolať a vymenuje ju za pridruženú členku komisie ako sekretárku. Šéfka chce urobiť dobrý dojem a vzbudiť zdanie, že má presnú predstavu o tom, čo robia obyvatelia Helsínk vo voľnom čase. Predovšetkým však chce vyzerať, že vie, ako možno zlepšiť a zracionalizovať služby.

No niekde musí vziať nápady.

Vtedy si spomenie, ako cestovala električkou so šikovnou dievčinou z požičovne, no, vlastne nie dievčinou, má práve ten správny vek a skúsenosti aj z iných oblastí, to bolo zjavné. A mala dosť nápadov, celú kopu nápadov, horších aj lepších. Ani jedna z ostatných pracovníčok nikdy neprišla so žiadnym nápadom, odkedy je riaditeľkou knižnice.

Aj keď vinu za to môže pripísať najmä sebe. Priveľmi si zakladala na svojom novom postavení, a tak im nedala šancu prejaviť sa. Bála sa, že by to mohli považovať za jej slabosť alebo bezradnosť, akoby sama nemala jasnú predstavu o tom, čo sa očakáva od riaditeľky knižnice.

Alebo by si mohli myslieť, že jednoducho nestačí na zodpovednú funkciu, ktorá jej bola zverená.

Cíti, že okolie ju kriticky pozoruje. Po prvý raz je v tejto funkcii žena. V pobočkách pracuje veľa žien, sú to šikovné ženy, s bohatou praxou, múdre, rozhľadené a iniciatívne. Ale tu, v centrále, ešte nikdy nedržala kormidlo žena.

Aj preto je Greta-Lis Wikbergová opatrná. Musí viesť knižnicu rovnako dobre ako ktorýkoľvek chlap, a pokiaľ možno ešte o trochu lepšie. Musí byť objektívna a rozvážna. Nesmie pripustiť, aby ju ovplyvnili klebety alebo osobné sympatie, či posedenia pri káve, ako všetci predpokladajú.

Pevnou, istou rukou vedie knižnicu, aby všetko fungovalo hladko a bez trenia, zavádza zlepšenia a potrebné zmeny. Ale všetko robí až po zrelej úvahe, nikdy nič unáhlene či impulzívne.

Nikdy si nenecháva kabelku na písacom stole. Raz to videla, keď bola na audiencii u ministerky. Na stole trónila ministerkina taška, veľká, bruchatá a ochabnutá a opierala sa o kôpky dokumentov a poznámok. Tá kabelka ovplyvnila všetko, čo ministerka povedala a ani sekretárkino okázalé otváranie dverí a posúvanie stoličiek hore-dolu nemohlo potlačiť dojem, že ministerka vystupuje trochu neuvážene a pri rozhodovaní sa priveľmi dá ovplyvňovať citmi.

Greta-Lis nie je proti citom, to rozhodne nie. Ale treba ich držať na uzde, nesmú byť tým prvým, na čo návštevník pomyslí, keď zasvieti zelená žiarovka ako signál, že môže vojsť do jej pracovne. Preto je jej písací stôl vždy vzorne uprataný, mahagónový povrch sa leskne a pošta je pedantne rozdelená do košíkov. V miestnosti sa nikdy nevznáša vôňa kávy. Kabelku nevidieť. Leží skrytá v spodnej zásuvke písacieho stola, ktorú Greta-Lis vyprázdnila na tento účel.

Na stene visia tri detské kresbičky. Pravdaže je citovo založená. Ale city nesmú v mestskej knižnici hrať prím. (...)

Tova sa teší z novej úlohy. Poskytne jej viac priestoru na dýchanie a možnosť odchádzať z práce, práve teraz, keď to potrebuje. Navyše jej dáva možnosť vybaviť si vlastné veci súčasne s tým, ako sa bude starať o šéfkine úlohy. A oslobodí ju od každodenných kontaktov s dievčatami na výpožičnom oddelení. Mohli by sa začať čudovať nad jej roztržitosťou a zahĺbenosťou do seba. (...)

Nová funkcia znamená, že Tova je často preč a zháňa materiál, ktorý Greta-Lis možno bude potrebovať. Tove sa podarí získať výsledky prieskumu spred dvoch rokov o tom, ako trávia voľný čas obyvatelia Göteborgu. A úplne čerstvú analýzu návštevnosti večerných kurzov v Tammerforse.

Polovicou mozgu Tova rozmýšľa o využívaní voľného času, ale druhú polovicu zamestnáva stopovanie Marttiho Westera.

Zadováži si svetlovlasú parochňu s krátkymi kučerami a veľké slnečné okuliare. Zamaskovaná tak, že samu seba nespoznáva, si sadne do kaviarne oproti obchodu s rámami a zrkadlami a čaká na Marttiho Westera.

Medzičasom rozmýšľa o Grete-Lis a o voľnom čase. Číta štatistiky, robí si na okrajoch krížiky a výkričníky. Kútikom oka sleduje dvere Westerovho obchodu.

Tova nájde tabuľku, z ktorej možno vyčítať, ktorí Göteborčania majú najviac, respektíve najmenej voľného času. Najmenej ho majú matky s malými deťmi, nemajú vôbec žiadny voľný čas, bez ohľadu na to, či sú zamestnané, alebo nie. To je fakt. Tova Randersová by to tým supermúdrym pánom mohla povedať rovno, aj bez zložitých dotazníkov a štrukturálnych analýz.

Pohŕdavo si odfrkne. Matky s malými deťmi si dožičia aj najmenej spánku.

To je jasné.

Keď zdvihne oči, stojí Martti Wester pri pulte.

Tovu obleje na celom tele horúčava, ruky sa jej trasú. Díva sa na hŕbku papierov v lone, je presvedčená, že Martti Wester musí jej nenávisť cítiť.

Martti Wester si objedná jedno presso. Alebo v každom prípade presso dostane, hoci nepovie, čo chce. Servírke za pultom je to zjavne jasné.

„Ako vždy, zlatko,“ povie. „Kým nedostanem ten zákusok, čo si mi pri jednej príležitosti sľúbila.“

Dievčina sa usmieva.

„Ako vždy vám musí stačiť,“ odbije ho.

„Ále čo,“ ohradí sa Wester. „Keby všetky boli také nedobytné ako ty, chlapom by sa ťažko žilo. Ale veď počkaj. Raz si po teba prídem na bielom koni a odveziem ťa na rozprávkový zámok, kde dostaneš všetko, čo ti srdce zaráči.“

„Tak, tak,“ usmieva sa dievča.

„Celkom iste,“ povie Martti Wester. „Som v špičkovej forme. Mala by si vidieť moje výsledky. Som eso, ak to tak môžem povedať. V prvej lige...“

Dievča zdvorilo počúva, kým Martti Wester zoširoka vykladá. Hovorí o vlastnom rekorde, ako málo mu chýbalo k tomu, aby reprezentoval klub na majstrovstvách republiky. Ako všetci obdivujú jeho perfektnú techniku, ako sa guľa stáva priam predĺžením jeho svalov, mala by si si siahnuť na moje svaly, papuľka, hovorí, to je paráda, a robia presne to, čo chcem, beng, a všetko padá napravo a naľavo, rovnako ako ženy, čo mi prídu do cesty, chvasce sa a samoľúbo sa smeje, hahaha.

*

Úryvok z knihy Märty Tikkanen Mužov nemožno znásilniť.

Objednajte si knihu online a podporte tak vydávanie ďalších znamenitých titulov.