Načo je nám ľudskoprávny a rodový prístup v diskusii o pôrodníctve?

Pred dvomi rokmi konštatovali autorky publikácie Ženy – Matky – Telá: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, že verejnému diskurzu o pôrodnej starostlivosti na Slovensku chýba ľudskoprávna perspektíva. „Jej absencia ešte zvýrazňuje disonanciu medzi na jednej strane autoritatívnymi a v podstate nikým a ničím nespochybňovanými náhľadmi lekárskej vedy a praxe (vo verejnom priestore prezentovanými predovšetkým mužmi – pôrodníkmi), ktoré navyše v diskurze dostávajú oficiálny a vysokostatusový priestor (napríklad v mienkotvorných médiách, na odborných fórach a pod.), a na strane druhej autentickými skúsenosťami žien z rôznych spoločenských vrstiev, rôzneho veku, rôzneho vzdelania, rôznej etnicity či iných charakteristík, ktorých hlasy zatiaľ zostávajú vypočuté najmä na stránkach internetových diskusných fór a ženských časopisov či na fórach ženských organizácií a neformálnych zoskupení.“
 
Do tohto kontextu vstúpil pred niekoľkými týždňami dokument Zuzany Límovej Medzi nami a rozpútal búrlivú verejnú diskusiu o pôrodnej starostlivosti na Slovensku. Vo verejnom priestore vrátane médií hlavného prúdu odznievajú súčasne argumenty žien, ktoré opisujú skúsenosti zo zdravotníckych zariadení, argumenty lekárov, pracovníkov (zväčša mužov) zodpovedných za riadenie týchto zariadení, ako aj vyjadrenia politických predstaviteliek a predstaviteľov. Zaznievajú hlasy, ktoré spochybňujú schopnosť žien zvážiť a tematizovať svoje pocity a skúsenosti, objavujú sa tvrdenia o hysterických „rodičkách“, argumenty, ktoré normalizujú a ospravedlňujú násilie. Prehlušujú sa pritom argumenty, ktoré tematizujú ľudské práva žien či mocenskú nerovnováhu medzi ženami, ktoré sa ocitnú v zdravotníckych zariadeniach (často v citlivých situáciách), a tými, čo majú moc rozhodovať o nich priamo v konkrétnej chvíli či dlhodobo prostredníctvom (štátnych a organizačných) opatrení a politík. Inštitucionalizované násilie, ktoré je integrálnou súčasťou patriarchálnych zdravotníckych štruktúr, sa zneviditeľňuje rúškom domnelej subjektivity (subjektívnej skúsenosti), biologickými faktormi a hormónmi či deklarovaným nízkym počtom žien s negatívnou skúsenosťou (individualizovaním problému). Z inej strany debaty sa zase upozornenia na problémy pôrodnej starostlivosti občas zvrhávajú na obviňovanie konkrétnych osôb bez návrhu na systematické riešenia. 
 
Súčasná diskusia nás teda nabáda vrátiť sa k tvrdeniu autoriek knihy Ženy – Matky – Telá o tom, prečo potrebujeme ľudskoprávne hľadisko v diskusii o pôrodnej starostlivosti: „Práve ľudskoprávny náhľad na túto starostlivosť – ktorý vychádza z konceptu, že ženy sú primárne nositeľkami práv a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a štát sú zas primárnymi nositeľmi povinností a zodpovedností – môže tomuto stretnutiu (oboch postojov), následnej diskusii a do budúcnosti snáď aj rovnocennej, rešpektujúcej a pozitívne výsledky a vzájomné uspokojenie prinášajúcej spolupráci pomôcť“ (s. 159). A rešpektujúca, k výsledkom vedúca diskusia je v záujme všetkých zúčastnených.
 
Prebiehajúca verejná diskusia o pôrodnej starostlivosti zároveň odhalila aj to, že ľudskoprávne hľadisko nie je dostačujúce a na situáciu sa treba pozrieť aj z rodovej perspektívy. Nedôstojné, ponižujúce a násilné správanie a podmienky, s ktorými sa ženy v zdravotníckych zariadeniach stretávajú, sú ukotvené v patriarchálnom poriadku a majú rodové implikácie. Nie náhodou ženy, ktoré sa rozhodli prehovoriť o negatívnych skúsenostiach z pôrodníc, čelia podobným útokom a typom umlčiavania ako ženy, ktoré prehovoria o inej forme rodovo podmieneného násilia. Útokom zo strany zodpovedných, ako aj mužov a žien, čo sa prostredníctvom inej skúsenosti voči prehovárajúcim vymedzujú. Prenášanie viny a zodpovednosti na ženy zažívajúce násilie, presviedčanie verejnosti o tom, že „preháňajú“, že sú vlastne výnimkou a ich svedectvo môže byť akousi osobnou pomstou voči zariadeniu či lekárovi, to všetko sú stratégie, ktoré sa používajú pri popieraní rodovo podmieneného násilia na ženách. A teraz sa objavujú v diskusii o pôrodnej starostlivosti a inštitucionálnom násilí, aby znížili váhu skúseností žien a rozsah dlhodobého problému. Problému, na ktorý opakovane upozorňujú mimovládne organizácie ako Občan, demokracia a zodpovednosť, Ženské kruhy či Možnosť voľby, medzinárodné inštitúcie (Výbor CEDAW, komisár Rady Európy), ale aj individuálne výpovede žien (séria blogov a publikácia Ešte netlačte). Aj preto výhrady voči dokumentu Medzi nami neobstoja ako dostatočné argumenty proti závažnosti problému, ktorý tematizuje. 
 
Súčasná diskusia je miestami zarážajúco necitlivá a zároveň upozorňuje na mnoho spoločenských fenoménov a mnoho potrieb. Opätovne ukazuje, že film ako médium môže otvárať dôležité spoločenské témy (ako to v poslednom období ukázali aj iné dokumenty vrátane filmu o tzv. Mečiarových amnestiách). Diskusia tiež poukazuje na to, že ľudskoprávne a rodové hľadisko sú potrebné pre konštruktívnu diskusiu a pre holistické a dlhodobé riešenie problému. Ukazuje, že systémové riešenie problému je nevyhnutné. A potvrdzuje aj to, že prelamovanie rodového ticha bolí – ženy, ktoré sa rozhodnú prehovoriť o svojich skúsenostiach a prekonať spoločenské tabu, musia znášať nepríjemné dôsledky a dostávajú sa do situácie, keď sa musia obhajovať a brániť.   
 
*
Prečítajte si publikáciu Ženy – Matky – Telá, v ktorej nájdete základné medzinárodné a vnútroštátne štandardy pri poskytovaní starostlivosti v súvislosti s pôrodmi, výskum o pôrodných skúsenostiach žien v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku či informácie o informovaní pred pôrodom v zdravotníckych zariadeniach.
 
Kristína Babiaková, Janka Debrecéniová, Miroslava Hlinčíková, Zuzana Krišková, Martina Sekulová, Sylvia Šumšalová. (2015). Ženy – Matky – Telá: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Bratislava: Občan, demokracia a zodpovednosť. 
 
 
Publikácia Ešte netlačte opisuje konanie a praktiky zdravotníckeho personálu, komunikáciu so ženami v slovenských pôrodniciach, práva a nároky, ktoré rodiace ženy majú, a prostredníctvom citátov a príbehov je doplnená o reálne skúsenosti žien.
 
Iveta Aldana, Lucia Lišiaková, Veronika Pizano. (2016). Ešte netlačte: Všetko, čo potrebujete vedieť o rodení na Slovensku. Bratislava: .týždeň.
 

Ako citovať tento článok:

red. Načo je nám ľudskoprávny a rodový prístup v diskusii o pôrodníctve? In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 26/10/2017. Získané 24/11/2017 - 19:16. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/naco-je-nam-ludskopravny-rodovy-pristup-v-diskusii-o-porodnictve