Nebudeme ticho ani po voľbách

Zuzana Maďarová

Na zloženie nového parlamentu sa môžeme pozrieť v súvislosti s tým, čo sa na Slovensku deje v uplynulých rokoch. Od kampane pred neúspešným referendom v roku 2015 sa na Slovensku darí vytvárať dojem, že kľúčová deliaca čiara v našej spoločnosti vedie naprieč liberálmi a konzervatívcami. Hoci takéto hodnotové delenie môže byť zmysluplné, stalo sa dominantným a začalo zakrývať iné spoločenské členenia, napríklad na základe socioekonomického postavenia či zdravotného z(ne)výhodnenia ľudí, prípadne pravo-ľavej orientácie politiky. Keďže sa vytvorila predstava, že tu existuje akýsi ohrozený konzervatívny ľud, ospravedlňuje to presadzovanie buď nepodstatných, alebo rovno nebezpečných politík. Patrí sem odmietanie medzinárodného dohovoru, ktorý sa usiluje riešiť problém násilia na ženách a domáceho násilia, obmedzovanie sexuálnych a reprodukčných práv alebo vtláčanie oklieštených predstáv o rodine do ústavy.

Zloženie nového parlamentu vzbudzuje obavy, že snahy o obmedzovanie ľudských práv určitých sociálnych skupín bude pokračovať. Na kandidátke OĽaNO sa do parlamentu dostali tzv. kresťanskí kandidáti, ktorí si v kampani predsavzali presadzovať „kresťanskú politiku – pravdu, slušnosť, boj proti korupcii, a samozrejme podporu rodiny a manželstva ako zväzku muža a ženy, ochranu života od počatia po prirodzenú smrť a boj proti hazardu“. Ako na webovej stránke dodávajú: „ako jedni z mála sme predložili niekoľko návrhov zákonov na ochranu života v súčasnom zložení v parlamente“. Takéto snahy v predchádzajúcom období podporovali ďalšie politické strany nového parlamentu a ich predstavitelia a predstaviteľky, vrátane strán Sme rodina, ĽSNS, Smer – SD či Za ľudí. Presne proti týmto návrhom, ktoré ohrozovali sexuálne a reprodukčné zdravie žien, sme opakovane stáli na námestiach, protestovali, písali, argumentovali a všelijako občiansky neposlúchali. Tzv. kresťanskí kandidáti sa zaviazali nepodporiť registrované partnerstvá, nedovoliť adopcie detí pármi rovnakého pohlavia či neschváliť dohovor Rady Európy o násilí na ženách.

Vysoké zastúpenie poslankýň a poslancov, ktorých kampaň a predchádzajúce politické rozhodnutia preukazujú snahy o obmedzovanie rodovej spravodlivosti a ľudských práv na Slovensku, nie je dobrou správou pre spoločnosť, a predovšetkým pre jej zraniteľné skupiny. Nabáda nás, aby sme sa pozreli napríklad za hranice Poľska, kde opakované snahy o obmedzovanie už teraz limitovaných sexuálnych a reprodukčných práv žien viedli k masovým štrajkom a nakoniec medzinárodnému hnutiu Čierny protest. Ak sa teda vytvorí ďalší tlak na obmedzovanie ľudských práv, bude nesmierne dôležitá práve občianska angažovanosť a mobilizácia za spravodlivú spoločnosť pre všetkých. Mimochodom, dôležité bude sledovať aj nastavenie pravidiel fungovania a financovania mimovládnych organizácií, čo je jeden z nástrojov, ako posilniť alebo oslabiť občiansku spoločnosť.

Ako citovať tento článok:

red. Nebudeme ticho ani po voľbách In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 03/03/2020. Získané 26/11/2020 - 16:45. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/nebudeme-ticho-ani-po-volbach