„Nesmieme sa vnímať len ako zdroj problémov. My sme aj riešeniami.“

Je človek schopný zmeny? Dokáže jedna osoba prispieť k zmierneniu dosahov klimatickej krízy? Majú ľudia povedomie o zmysluplnosti vlastného príspevku k transformácii? Dokáže k obrazu kolektívnej zmeny a lepšej budúcnosti prispieť veda? To sú otázky, ktorými sa zaoberá humánna geografka Karen O’Brien.

Venujete sa zmenám životného prostredia a tomu, ako sa im človek prispôsobuje. Aký je váš pohľad na adaptáciu na zmenu klímy?

Adaptácia je dôležitá, často sa však pod týmto pojmom rozumejú technické riešenia, ktoré znižujú vplyv meniacej sa klímy. Na zníženie našej zraniteľnosti a rizika však potrebujeme viac než to. Aby sme zmobilizovali spoločnosť a politické vedenie k zmene, musíme sami prijať, že dokážeme zmeniť systémy. Vrátane tých hospodárskych, sociálnych a politických. Znamená to spojiť staré a nové poznatky a umožniť vedomú transformáciu smerom k udržateľnosti. Veľká časť mojej práce sa zameriava na celistvejší pohľad na to, ako dochádza k transformáciám. Namiesto toho, aby sme len hovorili o potrebe transformácie, sú nutné konkrétne stratégie a opatrenia. Musíme sa posunúť ďalej a nevnímať sa len ako zdroj problémov. My sme aj riešeniami. Ja do tejto témy vnášam mnoho aspektov, musíme sa do toho ponoriť od hlavy až po päty. Potrebujeme napríklad umenie, ktoré nám pomôže predstaviť si iné budúcnosti.

Pozrime sa na tieto aspekty trochu bližšie. O aké témy ide?

Zaujíma ma, ako paradigmy alebo myšlienkové vzorce ovplyvňujú spôsob, akým vnímame problémy a vidíme riešenia. Venovala som sa vznikajúcej a menej známej literatúre o kvantovej sociálnej vede, v rámci ktorej výskumníci a výskumníčky využívajú metafory, metódy a významy kvantovej fyziky na pochopenie sociálnych zmien. Začala som uvažovať nad tým, čo to znamená pre zmenu klímy. Môj srdcový projekt posledných rokov súvisel s knihou You Matter More Than You Think (Záleží na vás viac, než si myslíte). Skúmam v nej, ako môžeme o sebe premýšľať inak, než len o oddelených indivíduách vo veľmi deterministickom a redukcionistickom svete. Ako v sebe vidieť aj niečo viac. Ako sa môžeme vnímať ako súčasť previazaných skupín, schopných prispieť k spoločenskej zmene. Politológ Alexander Wendt hovorí o ľuďoch ako o chodiacich vlnových funkciách. Podľa neho sa môžeme považovať za častice aj vlny, sme navzájom prepojení prostredníctvom jazyka a významu. Kniha Karen Barad Meeting the Universe Halfway (Stretnutie s vesmírom na polceste) z oblasti feministickej filozofie a fyziky, ktorá mala veľký vplyv najmä v Európe, zdôrazňuje, že záleží na tom, ako vnútorne konáme, a to nielen vo vzťahu k ľuďom, ale aj k prírode. Ide o to, že na našom konaní záleží vždy a s tým súvisí aj zodpovednosť.

Hovoríme o tzv. novom materializme, čiže pohľade na hmotu, materiálny svet a na ľudí ako súčasť prírody. Ako pohľad na materiálny svet spájate s ľudským konaním v rámci klimatickej transformácie? Dokáže človek zmeniť prístup, ktorým sa vyčleňuje z prírody?

Často dostávam otázku, či je možné splniť Parížsku dohodu o zmene klímy. Mnohí ľudia sú naozaj deprimovaní, myslia si, že to nedokážeme alebo že už je neskoro a klimatická kríza všetko zničí. Ale nie je to o tom, či sa nám podarí transformovať. Ide o to, ako sa transformujeme – individuálne aj kolektívne. Ak žijeme v tajuplnom svete prepletenia, neurčitosti, komplementarity, superpozícií a ďalších konceptov, na ktoré poukazuje kvantová fyzika, musíme sa pýtať: Akú má každý z nás úlohu? Ako môžeme vytvárať vzory, ktoré pozitívne ovplyvnia celok?

Ako to vedie k praktickým dôsledkom v každodennom živote?

Ak napríklad neveríte tomu, že sa nám podarí splniť cieľ Parížskej dohody a našou budúcnosťou bude o tri alebo štyri stupne teplejší svet, začnete s tým počítať. Budete navrhovať mestá a politiky pre takýto typ budúcnosti. Ak však uveríte tomu, že to dokážeme, tak môžeme spoločne pracovať na obnoviteľných zdrojoch energie, regeneratívnom poľnohospodárstve a spravodlivých sociálnych politikách. S tým súvisí aj zodpovednosť vedy – jej naratívy a výsledky tiež ovplyvňujú kroky, ktoré podnikáme.
Ľudský rozmer a potenciál kolektívneho konania sa v rozhodovacích modeloch dostatočne nezohľadňuje. Aktivity ľudí ako Greta Thunberg či individuálny prechod na rastlinnú stravu – tieto opatrenia v skutočnosti môžu zmeniť pravidlá hry. Previazanie presvedčení a hodnôt s činmi môže zmeniť systémy. Vnímame ľudí a prírodu ako oddelené alebo ako previazané entity? Vnímame ostatných ľudí ako príbuzných a rozmanitých alebo ako odlišných a iných? Ako to ovplyvňuje spôsob, akým sa zasadzujeme za zmenu vzťahov a systémov?

A ako to všetko pochopiť a potom uviesť do praxe?

Zasadzovanie sa za zmenu závisí od slobodnej vôle a vedomia vrátane sociálneho vedomia alebo uznania, že sme prepojení. Hovorím aj o vedomí, pretože to bolo vynechané z rovníc používaných pri modelovaní systému Zeme. Hovorí sa o atmosfére, biosfére, hydrosfére, kryosfére a tak ďalej, ale nie o noosfére, čiže našom spoločnom myslení, a to najmä vo vzťahu k biosfére a prírode. Nie sme len príbuzní prírody. My sme príroda. Skladáme sa z vody, minerálov, baktérií a teraz dokonca aj z plastov. Ako teda môžeme konať na základe pochopenia, že nie sme oddelení od prírody?

Namiesto toho, aby sme posúvali budúcnosť do roku 2030 alebo 2050 a čakali, kedy podnikneme nejaké kroky, musíme konať teraz. Navrhovať a zohľadňovať budúcnosť vo všetkých našich činnostiach. Celosvetovo už existuje mnoho skvelých príkladov. Jedným z nich je zmena mesta Oslo, ktorú v uplynulých rokoch podnietili ľudia usilujúci sa o to, aby bolo priateľskejšie pre cyklistky a chodcov a menej priateľské pre autá. Toto je prax udržateľnosti tu a teraz.

Čo pre vás znamená schopnosť ľudí konať a aktivizovať sa?

Schopnosť ľudí konať (angl. agency) je pojem, ktorý môže mať v rôznych jazykoch odlišné významy. Ja si ho predstavujem ako schopnosť ovplyvňovať spoločnosť a svet. Či už som to ja ako jednotlivkyňa, ako súčasť akademickej komunity alebo platformy pre kolaboratívnu zmenu cCHANGE či ako súčasť medzinárodného diskurzu – mám rôzne sféry vplyvu. A to platí pre každého. Aj keď žijeme v malých krajinách, ako je Nórsko či Slovensko, musíme si uvedomiť, že na nás záleží a určitým spôsobom ovplyvňujeme celok.

Ako sa snažíte uviesť váš výskum do praxe?

V rámci výuky zadávam študentkám a študentom úlohu urobiť jednu malú zmenu v ich živote počas tridsiatich dní a reflektovať tento proces. Malo by to byť niečo, čo je pre nich výzvou. Vyberú si zmenu, ktorú chcú urobiť a zaviažu sa k jej splneniu. Býva to napríklad vzdanie sa mäsa, chodenie do práce pešo alebo nepoužívanie plastov. Pre ekologicky zmýšľajúcich ľudí, ktorí tieto veci už robia, je často výzvou na hodinu denne spomaliť, urobiť si voľno či ísť na prechádzku do prírody. Nezáleží na tom, o akú výzvu ide, podstatné je, že zmena je spojená s tromi vzájomne sa ovplyvňujúcimi sférami transformácie: praktickou, politickou a osobnou. To pomáha vidieť zmenu zo sociálnej perspektívy a z perspektívy systémov. A často to tiež spochybní doterajšie predstavy o zmene. Ako spoločnosť máme tendenciu zaseknúť sa a žiť v zabehaných postupoch. Nejde pritom o to, aby sme robili iné veci, ale aby sme robili rovnaké veci inak. Čiže venovať pozornosť kvalite našej činnosti a našej schopnosti začať hlbšie rozhovory o tom, čo je pre nás všetkých dôležité a prečo.

Spomenuli ste viaceré výskumníčky, odborníčky a akademičky. Myslíte si, že ženy zohrávajú pri otázkach transformácie špecifickú rolu?

Máme veľa študentiek spoločenských vied a v cCHANGE sú výlučne ženy. Je tiež nepomerne viac žien, ktoré sa zaujímajú o transformačné líderstvo pre udržateľnosť. Je to náhoda? Možno práve nám najviac záleží na vytvorení iného sveta.

Karen O’Brien pochádza z Nemecka, vyrastala v USA, žije a prednáša v Osle v Nórsku. Je humánnou geografkou s interdisciplinárnym vzdelaním, ktoré zahŕňa environmentálne štúdiá a medzinárodné vzťahy. Od roku 1988 sa venuje problematike zmeny klímy a problémom životného prostredia. Je členkou Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services – IPBES). Je tiež spoluzakladateľkou organizácie cCHANGE, ktorá sa zameriava na zapojenie spoločnosti do transformácie v podmienkach meniacej sa klímy a vedie programy zamerané na transformačné líderstvo pre udržateľnosť.

Spolka je kolektív odborníčok z oblasti architektúry a sociológie. Pracujú na zapájaní verejnosti do inovatívneho mestského plánovania.