Nevďačná cudzin(k)a v Bratislave

Kníhkupectvo Artforum a ASPEKT vás srdečne pozývajú na autorské čítanie po nemecky píšucej spisovateľky slovenského pôvodu Ireny Brežnej, ktorú včera ocenili prestížnou literárnou Cenou Dominika Tatarku za román Nevďačná cudzin(k)ka.

KEDY: streda 16. marca, 19:00

KDE: Kníhkupectvo Artfórum, Kozia 20, Bratislava

Spoločne s prekladateľkou Janou Cvikovou predstavia slovenský preklad knihy Nevďačná cudzin(k)a. Moderuje Viktor Suchý.

Foto: Michaela Achbergerová

O autorke:

Irena Brežná sa narodila v roku 1950 v Bratislave. V roku 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska, kde odvtedy žije a pracuje. Píše prevažne po nemecky, po roku 1989 vyšli knižne slovenské preklady jej prózy Psoriáza, moja láska (Archa 1992), knihy próz, esejí a publicistických článkov pod názvom Tekutý fetiš (ASPEKT 2005), román o detstve v socialistickom malomeste Na slepačích krídlach (ASPEKT 2007, 2010) a najnovší román o skúsenosti s vlastnou emigráciou aj osudmi súčasných migrantiek a migrantov Nevďačná cudzin^ka (ASPEKT 2014). Tento román s dvojznačným názvom predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, obsahovo humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Bol preložený do viacerých jazykov a Brežná zaň získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie. Skúsenosť emigrácie však istým spôsobom poznačila celé písanie Ireny Brežnej.

O románe:

S textami po nemecky píšucej spisovateľky slovenského pôvodu Ireny Brežnej pracujem ako prekladateľka a vydavateľka už viac ako dve desaťročia. Napriek – či práve vďaka – tomu sa na mňa pri ich čítaní opakovane čosi prilepí, vždy odznova zažívam odtiene literárneho sprítomňovania nekonvenčných svetopohľadov tejto, takej (ne)slovenskej autorky. Jej najnovší román poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968, ako aj skúsenosť so súčasnou migráciou. Prepája a prehlbuje ich vzdorovitou rozprávačkou v prvej osobe, ktorá odmieta hodiť svoju skúsenosť „do nebezpečného odpadu a začať od nuly“, rovnako ako neskôr odmieta pokyny šéfky tlmočníckej agentúry sprostredkovávať, ale nezasahovať: „Ona nevisí v kontinentálnej trhline, nepozná rachot pri zrážke kultúr. Pred každým tlmočením si vtĺkam do hlavy: Dávaj si na seba pozor, nechaj brehy brehmi, neponúkaj sa ako most, ktorý je stále k službám, inak po tebe podupú a zrútiš sa. Buď jazykovou kompou. Prevez pasažierov na druhý breh, odraz sa a vymaž si ich tváre z pamäti. Čosi z oboch brehov sa napriek tomu na prievozníčku nalepí.“ Neviem, či z nej tento román naozaj urobil „najlepšiu migrantku Švajčiarska“, ako to tvrdí jedna z recenzií a vlastne aj prestížna Švajčiarska literárna cena, ale rozhodne sa ho oplatí čítať nielen pre jeho tematickú aktuálnosť. (Jana Cviková)

Spolufinancované z dotácie Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.