Obeť

„Nerobte to vy,“ povedala mi neskôr vyšetrovateľka, „budete mať z toho celoživotnú traumu. Nie ste prví, žiaľ, ani poslední.“

Ak niekto aj zmyje krv, bude treba vyhodiť koberec. To by možno zvládol aj Jaro s Rišom. Necháme pristaviť kontajner, susedia sa budú čudovať, vykúkať z okien a prihadzovať svoje smeti. Tak už to chodí. S tým sa nedá nič robiť.

A ešte treba vybaviť pohreb. Dohodnúť farára. Pýtala som sa ich, či budeme robiť aj kar. Nikto mi neodpovedal. Mama má ešte sestru. A rodina z otcovej strany tiež bude chcieť prísť.

„Keď nebudeme robiť kar, pochopia to,“ povedal brat. „Vyhneme sa hlúpym otázkam.“

„Keď budeme robiť kar, možno sa nám uľaví. Kar je na to, aby sa pozostalým uľavilo,“ povedala som ja.

***

Čítajte úryvok z knihy Jany Juráňovej Cudzie príbehy:

Knihu Cudzie príbehy si môžete objednať TU.