Od ľudového hlasovania k ľudákom

Parlamentné voľby 2016 vraj zmenili spoločnosť a politiku na Slovensku. Z povolebných reakcií sa to však nezdá, väčšina z nich, vrátane tých mediálnych, odoláva potrebe dôkladnej a rozsiahlej spoločenskej reflexie a sebareflexie. Nebol to totiž len Fico, kto vytiahol do parlamentu fašistov. Napríklad pred rokom sa referendovalo a diskurz tzv. rodovej ideológie do veľkej miery prispel k legitimizácii a normalizácii nenávisti ako politickej, spoločenskej aj náboženskej agendy. V konšpiračných médiách sa vtedy jedným dychom vyjadroval Chromík s Kotlebom, hoci to zostalo nepovšimnuté. Práve vtedy, z ničoho nič, začala spravodajská televízia systematicky pozývať do debát o referende predsedu SNS. Rodina sa stala tak vyprázdneným pojmom, že si z nej mohol urobiť uveriteľnú politickú značku aj hlavný slovenský celebritný inseminátor, mimochodom zainvolvovaný v pripravovanej konšpiro telke. Boj za tzv. tradičnú rodinu obsiahol aktérov od KBS, Alianciu za rodinu cez KDH, Zem a vek až po ĽS NS. Boj za tzv. tradičnú rodinu spoluvytváral obraz ľudu proti mocným, medzi ktorých mali patriť Západom ovládané mimovládne organizácie či Európska únia. Boj za tzv. tradičnú rodinu sa stal zástupným prázdnym pojmom pre boj proti LGBT ľuďom, reprodukčným právam žien, očkovaniu, bojom proti EÚ, ale aj bojom proti migrantom, ktorí majú prísť przniť európske ženy. Zapustenie fašizmu do parlamentu ide hlbšie než len po Ficov frňák, nech je akokoľvek hnedý.