Odhalené leto a v ňom neznesiteľná ľahkosť znásilnenia

Niektoré texty sú žiaľ stále aktuálne. Pripomeňme si článok Jany Cvikovej, ktorý vyšiel v publikácii ASPEKTin - natlačený výber z textov www.aspekt.sk:

V predvečer prvého horúceho dňa zaznela v hlavných správach STV v rámci letnej ľahkosti aj téma prevencie znásilnenia. Ako inak naľahko. Neznesiteľne naľahko. Všetkému je vraj na vine ľahký odev žien. Namiesto páchateľa bola zasa raz obviňovaná obeť. Napokon veď samotná "ľahkosť" žien je - ako dobre vieme - príčinou všetkého morálneho úpadku čias našich i minulých. Skresľovanie a zamlčiavanie skutočných príčin znásilnenia ešte priklincovala záverečná veta príspevku: "Najlepšou ochranou pred znásilnením ostáva menej odhalené telo a sprievod v nočných hodinách." (!) Prizrime sa tomuto zľahčujúcemu sexistickému výroku bližšie.

Správny muž a správna žena

Menej odhalené telo má niekoľko problematických stránok, spomeňme aspoň dve.
Je leto a striedme oblečenie žien i mužov je z hľadiska klimatických podmienok namieste.
Celá socializácia "správnej" ženy smeruje k tomu, aby dbala na svoje telo a jeho "odhaľovanie", pretože to je ešte stále nezriedka jej jediná a najúčinnejšia možnosť, ako sa v živote presadiť a získať uznanie. Uznanie ženy sa totiž v našej kultúre rovná samčiemu záujmu muža. Či už akéhokoľvek muža na ulici, ktorý by podľa reklám mal mať erekciu už len pri zočení takejto "správnej" ženy, alebo muža mocného autom, politickou funkciou či peniazmi. Napokon, čo môže byť v živote "správnej" ženy väčšie než stať sa nevestou "správneho" muža, muža, ktorý sa presadil, pre milionára, pre ochrancu a vládcu. Určite netreba pripomínať, že pri dosahovaní cieľa stať sa nevestou jednoznačne zohráva kľúčovú rolu už spomínané telo a jeho odhaľovanie. Čo ťa ako Janku naučili, ako Jana zúročíš.

Ktorý je ten dobrý?

Ešte arogantnejšia je požiadavka "sprievodu v nočných hodinách": je prinajmenšom zvláštne, že "dobrí" muži majú ženy chrániť pred "zlými" mužmi a že sa vôbec neočakáva, že by sa ženy mali chrániť samy. (Hoci v uvedenom príspevku ženy oslovené v ankete sebavedome navrhovali použitie všetkých zbraní.)
Zádrheľ je v tom, že mužov "dobrých" od "zlých" rozoznáme len veľmi ťažko. Z hľadiska socializácie na "správneho" muža dostávajú totiž všetci muži v našej kultúre signály, ktoré popierajú ich ľudskosť a citovosť a, naopak, vyzdvihujú ich "samčiu", vraj neovládateľnú mužskosť. Tradičný profil takéhoto "správneho" muža obsahuje všetky predpoklady, aby sa stal páchateľom sexualizovaného násilia. Ešteže sú na svete muži, ktorí to s tou správnosťou nepotrebujú preháňať.
Ďalší háčik sa zakvačuje do roly "ochrancu". Štatistika totiž hovorí, že vo väčšine prípadov znásilnenia ide o známych páchateľov. Preto je v rámci prevencie predstava maniackeho neznámeho útočníka jednoducho skresľujúca. Ako má žena vedieť, že práve ona stretla ochrancu? Nehovoriac o ďalších dôsledkoch, z ktorých za najvýznamnejší považujem obmedzenie voľného pohybu žien a znemožnenie výberu samoty či spoločnosti ženského rodu. Podľa logiky ochrancu je žena vždy "taká sama", aj keď je napríklad v spoločnosti ďalších troch priateliek.

Otázky prevencie

V úsilí o prevenciu sexualizovaného násilia by prospelo viac hovoriť o tom, že toto násilie nemá nič spoločné so sexualitou, pretože je predovšetkým zneužitím nerovnováhy moci. Prevenciou je preto predovšetkým vyrovnávanie tejto nerovnováhy, úsilie o to, aby ženy i muži boli v spoločnosti vnímaní predovšetkým ako ľudia, nie ako stelesnenia "správnych" stereotypov mužskosti a ženskosti. Z krátkodobého hľadiska je nevyhnutné, aby sme sa všetci a všetky naučili, že nie znamená nie. A aby ženy signalizovali svojím správaním, že nie sú obete.
Naopak, je potrebné aj to, aby muži signalizovali nielen to, že nie sú páchatelia, ale aj to, že sa od páchateľov dištancujú. Napríklad jednoducho tým, ako jasne dajú najavo, že sexualizované násilie nie je športový výkon ani téma na vystatovanie sa v krčme.
Niežeby mi predstava neovládateľne prekypujúceho samca príležitostne nepripadala zľahka dráždivá, no za svoje samičie ja môžem vyhlásiť, že sa mi fakt uľahčilo, keď som zistila, že sa môžem ovládnuť, že nemusím zastaviť auto a vrhnúť sa na okolo bicyklujúceho mladého, svalnatého, menej než naľahko odetého mladíka na jednom z predmestí Bratislavy. Zdá sa, že nepočul správu o nástrahách odhaleného tela. Ale mal šťastie, jednoducho som ho zľahka obišla.

Pôvodne vyšlo v prílohe Fórum denníku SME 8. júla 2006.

Ako citovať tento článok:

red. Odhalené leto a v ňom neznesiteľná ľahkosť znásilnenia In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 05/07/2012. Získané 25/11/2017 - 08:21. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/odhalene-leto-v-nom-neznesitelna-lahkost-znasilnenia