Ohlasy na knihu Potopené duše

 

Cena Literárnej akadémie Panta Rhei Awards za knihu Potopené duše

Literárna vedkyňa Andrea Bokníková získala Cenu Literárnej akadémie Panta Rhei Awards za knihu Potopené duše. O laureátke rozhodla odborná porota, ktorá ocenenie udeľuje za výnimočné knižné dielo v danom roku.

 

Prémia Literárneho fondu pre Andreu Bokníkovú

Za dielo Potopené duše. Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia získala jej zostavovateľka Andrea Bokníková prémiu Literárneho fondu v kategórii literárna veda za rok 2017. 

 

Nominácia na Krištáľové krídlo pre Andreu Bokníkovú a Potopené duše

Krištáľové krídlo je ocenenie osobnostiam na Slovensku, ktoré vykonali vo svojom odvetví niečo mimoriadne. Udeľuje sa každoročne už od roku 1997 vo viacerých kategóriách. V oblasti publicistiky a literatúry sú v tomto ročníku nominované tri osobnosti: Andrea Bokníková, Dagmar Mozolová, Miroslav Saniga.

 

Kniha roka denníka Pravda 2017: Pomalé vynáranie krehkých duší

„Literárnou udalosťou roka 2017 je pre mňa vydanie tretej čítanky v Knižnej edícii ASPEKT. (...) Intuícia a cit, ktoré Andrea Bokníková pri písaní a zostavovaní prejavila, robia z Potopených duší výnimočnú antológiu, ktorá nadchne každého milovníka poézie. Jej zásluhou má zabudnutá kapitola slovenskej literatúry (neskoro, ale predsa) šťastný edičný osud. Napokon teda zvíťazili poetické dôvody nad politickými a my sa môžeme ponoriť do básní, ktoré vyšli takmer pred sto rokmi, a vychutnávať si ich rýmy a metafory doplnené príbehmi tvarovanými časom, udalosťami a ľuďmi, ktorí sú nám zasa o čosi bližší.“ Napísal pre denník Pravda básnik a literárny kritik Viktor Suchý. ASPEKT vyberá úryvok z jeho článku.

 

Poézia a próza. Víťazné tituly ankety Pravdy Kniha roka 2017 sú nerozlučné sestry

Kniha Potopené duše. Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia získala prvé miesto v ankete denníka Pravda o knihu roka v kategórii pôvodná literatúra.

 

Andrea Bokníková v Nedeľnej chvíľke poézie_FM

Vypočujte si celú reláciu, v ktorej sa zostavovateľka knihy Potopené duše Andrea Bokníková hovorí o dlhodobej príprave čítanky, práci v archívoch a číta aj z poézie vybraných poetiek.

 

Rodovo obmedzované, zabudnuté, stratené, ale nájdené poetky

„Literárna vedkyňa predstavuje poéziu slovenských autoriek prvej polovice 20. storočia, ktoré si nikdy naplno neužili prezentáciu svojej tvorby. Potvrdzuje, že poézia nie je obmedzená väzením priestoru, ale je umením času, a tak je možné čítať verše neznámych ako dávno známych a blízkych. Poézia dvanástich žien, ktorá sa snaží vysloviť nevysloviteľné, strhujúcim spôsobom ožíva cez ukážky z básnickej tvorby, rukopisov, listov, esejí, fotografií a pod. Dokumentárnosť a vnútorná organizácia knihy sú dôslednou niekoľkoročnou vedeckou prácou, jedinečnou nielen výberom témy, ale aj preto, že zverejňuje utajené, to, čomu doba nepriala, zakázané, rodovo obmedzované, zabudnuté, stratené, ale nájdené. Publikácia nastavila latku v literárnovednej produkcii veľmi vysoko a bravúrnym spôsobom si dokáže získať aj bežného respondenta. Toto nie je samozrejmosť. Intenzita jazyka publikácie spôsobuje niečo úplne iné, ako iba obyčajné odovzdanie informácie.“ Pre týždenník .týždeň písala Silvia Kaščáková.

 

Jesenná rozhlasová čitáreň

„Budem stručná: chcela by som, aby si túto knihu prečítali všetci, aby ju mal každý v knižnici. Andrea Bokníková zozbierala texty aj biografické materiály slovenských poetiek, na ktoré ich generácia úplne zabudla. Ostali po nich len biele miesta v antológiách, pretože mužský svet im nedovolil vyniknúť. A azda aj ony samé často ustúpili, aby zažiaril ten, kto im bol blízky, i keď to malo znamenať, že ony samé ostanú v tichu. Andrea Bokníková objavila to, čo tu vždy bolo, kvalitné, boľavé, tiché aj krikľavé, šokujúce aj lyrické básne žien, ktorých mená ste možno nikdy nepočuli. Neprávom.“ Konštatuje dramaturgička Veronika Dianišková.

 

Nájsť si tú svoju

„A ja som si hovorila – nežné pohlavie? Chvíľami iste: ´Zohrej ma. Som veľmi malá a priveľmi Tvoja.´ Na chleba by si si ju mohol natrieť, taká je mäkká, tak preochotne sa skláňa. Ale nasrať by si ju nechcel. Občas výkričník, jasná vec, občas póza. A inokedy len také zasyčanie pomedzi zuby: ´Znič ma. Zničíš seba – po mne nebudeš.´“ Venuje sa poézii Eleny Kamenickej Mirka Rosová.

 

Doc. Bokníková získala nomináciu na krištáľové krídlo 2017

„Kniha Potopené duše vyšla v knižnej edícii ASPEKT, v edičnom rade čítaniek, v nevšednej a nápaditej grafickej úprave Jany Sapákovej. Odborne ju posúdili: Ján Gavura, Vladimír Petrík a Jaroslav Šrank, k jej výslednej podobe svojimi podnetmi prispeli tiež redaktorky vydavateľstva ASPEKT Jana Cviková a Jana Juráňová, Gabriela Múcsková ju obohatila poznámkami o jazykovej podobe básní.“ O úspechoch Andrey Bokníkovej informuje Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

 

Krištáľové krídlo

„Andrea Bokníková – literárna kritička, vedkyňa, historička literatúry, ale aj zanietená pedagogička. V roku 2017 povyberala roztratené publikované i nepublikované básnické texty dvanástich slovenských poetiek. Publikácia dostala názov Potopené duše a vyšla v knižnej edícii vydavateľstva ASPEKT.“ Andrea Bokníková bola medzi troma nominovanými na Krištáľové krídlo 2017 v kategórii publicistika a literatúra.

 

Z poličky Petra Bilého

„Literárnu vedkyňu Andreu Bokníkovú poznám ako výnimočne kultivovanú, do hĺbky sčítanú znalkyňu slovenskej poézie. Okrem toho má osobný dar neskĺzať do povrchného akademického tárania či suchého kantorského mentorovania, pretože v jej prístupe ku kvalitnej poézii cítiť skutočnú vášeň. V jej výbere tento rok vyšla antológia zabudnutých či prehliadaných poetiek prvej polovice 20. storočia pod názvom Potopené duše. Je to zaujímavé čítanie nielen veršov, ale aj zaujímavých ľudských osudov. Doba, osobné peripetie či lokálni tvorcovia „literárnych kánonov“ spôsobili, že sa ich poézii nevenovala dostatočná pozornosť. Vďaka pedantnej literárnovednej práci a zanietenému úsiliu zostavovateľky sa vracajú k čitateľom.“ Píše o knihe Potopené duše Petr Bílý.

 

Vynorené potopené duše

„V knihe nájdeme básne od dvanástich rôznych autoriek. Každá z nich je iná, a práve preto majú šancu jedna pri druhej vyniknúť. Aj napriek tomu, že ide o kvalitné básne aj autorky, zbierka im nikdy nevyšla – či už kvôli politickej situácii alebo postaveniu žien v minulosti. Práve preto sa Andrea Bokníková rozhodla pre názov Potopené duše. Pre duše, ktoré sa nikdy nedostali na povrch.

Na konci diskusie sa o slovo prihlásila aj dcéra jednej z poetiek, Viery Markovičovej-Zátureckej, ktorej úprimné poďakovanie v mene svojej mamy vyvolalo u mnohých až zimomriavky: ´Ďakujem, že sa tieto potopené duše opäť vynorili.´“ O prezentácii knihy Potopené duše na Filozofickej fakulte UK v Bratislave píše Tatiana Prejsová.

***

1529

Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ako citovať tento článok:

red. Ohlasy na knihu Potopené duše In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 04/02/2018. Získané 27/09/2018 - 02:34. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/ohlasy-na-knihu-potopene-duse