Oplatí sa čítať: o platenej a neplatenej práci v ASPEKTin

Aké sú pracovné podmienky žien v ekonomickej zóne elektronického priemyslu v Poľsku? Čo sú zvláštne zóny vykorisťovania a prečo matky štrajkujú? Čo si o práci myslia bell hooks, Silvia Federici a Gabriele Michalitsch? Ak vás zaujímajú odpovede na tieto i ďalšie otázky a nie sú vám ľahostajné rodové súvislosti platenej a neplatenej práce, práve pre vás sme pripravili výber článkov z webzinu ASPEKTin.

Pracovné podmienky žien v ekonomickej zóne elektronického priemyslu
Poľská sociologička Małgorzata Maciejewska niekoľko mesiacov pracovala v továrni na výrobu televízorov. Prečítajte si o skúsenostiach s prácou v tzv. zvláštnej ekonomickej zóne. 

Zvláštne zóny vykorisťovania
Poľsko je jediný štát Európskej únie, v ktorom existujú tzv. zvláštne ekonomické zóny – regióny, v ktorých neplatí štandardná daňová a pracovná legislatíva. V jednej takejto zóne neďaleko Vroclavu sídli aj čínska továreň Chung Hong. V lete 2012 v nej pracujúci z anarchosyndikalistických odborov Iniciatíva pracujúcich (Inicjatywa Pracownicza) vyhlásili štrajk. Aj o tom je dokumentárny film z produkcie SzumTv a Think Tank Feministyczny.

Štrajk matiek
Keď boli na konci deväťdesiatych rokov 20. storočia vo Wałbrzychu zatvorené továrne a 25 tisíc ľudí stratilo prácu, vznikla pri meste zvláštna ekonomická zóna. Pracujúce osoby sú v nej najímané prostredníctvom agentúr, pracujú na zmluvy na veľmi krátku dobu za veľmi nízku mzdu. Pozrite si film Magdy Em a Małorzaty Maciejewskej.

bell hooks: Oslobodzuje práca ženy?
Je účasť žien na pracovnom trhu sama osebe dostatočnou podmienkou oslobodenia žien? Teoretička a aktivistka bell hooks si kladie túto otázku v kontexte skúseností ženského hnutia v Spojených štátoch amerických. Čítajte ukážku z knihy Feminizmus do vrecka. O zanietených politikách, ktorá vyšla v ASPEKTE v preklade Jany Juráňovej.

Po návšteve Silvie Federici v Bratislave
„Jednou z lekcií sobotňajšej prednášky Silvie Federici je ale pochopenie miezd za prácu v domácnosti ako politickej požiadavky, ktorú vznášajú ženy voči štátu. Je to požiadavka, v mene ktorej sa formuje subjekt žien a bez toho, žeby sa snažil zapojiť do štátneho rozpočtovania a rozmieňal svoju 
požiadavku na drobné, sa dožaduje ocenenia za svoju prácu v domácnosti znova a znova,“ píše Ľubica Kobová.

Trh a moc
Feministická ekonómka Gabriele Michalitsch píše, ako súvisí neplatená práca tradične prisudzovaná ženám (a vykonávaná prevažne ženami) s nerovnosťami na trhu platenej práce a ako sa na trhu práce (re)produkuje rodový (ne)poriadok.

Úvod do feministickej ekonómie: domácnosť, trh a štát
Ekonómia sa pokúša zodpovedať zásadnú otázku, ako sú obmedzené zdroje rozdeľované, alokované a využívané ľuďmi v hospodárstve nielen na globálnej úrovni, ale aj na makro- (národnej), mezo- (sektorovej úrovni a úrovni miestnych komunít) a mikroúrovni (domácnosť, spoločnosti, jednotlivci). Napriek tomu, že na úrovni makroekonomických teórií a meraní jednotlivci prítomní údajne nie sú, ekonómia predsa len predpokladá racionálnych jednotlivcov a prirodzenú reprodukciu. Tento predpoklad zahŕňa aj predstavu veľmi pružnej ženskej práce a vieru, že všetky zdroje (faktory) sú relatívne rovnako mobilné.

Ako citovať tento článok:

red. Oplatí sa čítať: o platenej a neplatenej práci v ASPEKTin In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 01/12/2015. Získané 23/10/2019 - 01:34. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/oplati-sa-citat-o-platenej-neplatenej-praci-v-aspektin