Podujatia a diskusie v roku 2022

V roku 2022 sme realizovali a spoluorganizovali podujatia, ktoré sa venovali kultúre – najmä literatúre – a reflektovali sme spoločenské a politické dianie. 

10. mája 2022 sa konala diskusia s Irenou Brežnou: Irena Brežná o ruských koloniálnych vojnách a migrácii. Švajčiarsko-slovenská spisovateľka Irena Brežná sa po okupácii Československa v auguste 1968 nedobrovoľne ocitla v emigrácii. O emigrantskej skúsenosti, o svedomí ruského impéria i o Anne Politkovskej píše v knihe esejí, próz a reportáží Postrehy emigrantky (ASPEKT). Kniha Vlčice zo Sernovodska (Absynt) zase prináša reportáže z Čečenska, kde dve krvavé koloniálne vojny vyústili do diktatúry Ramzana Kadyrova pod patronátom Vladimíra Putina. Aj o týchto svojich dielach hovorila Irena Brežná v kontexte súčasnej ruskej vojny na Ukrajine. Podujatie moderovali Jana Cviková a Michal Hvorecký, spoluorganizovali ASPEKT, Absynt a Goethe-Institut Slovensko. Pozrite si záznam podujatia.

23. júna 2022 sme organizovali podujatie pre deti a ich dospelých: Trampoty s rodičovstvom. Prečítali sme si z kníh o kamarátstve a hračkách, o detstve, dospievaní aj o výchove. V podaní bábkoherečiek Margaréty Nosáľovej a Adely Dukátovej ožili knihy Ružový a modrý svet, Typické dievča?, Iba baba, Jé, jé, jé či Minka a Pyžaminka. Rozprávali sme sa trošku aj o tom, že veru nie všetko je ružové a modré, čo sa blyští, pretože ženy a muži nežijú na opačných póloch. Podujatie moderovala Jana Cviková.

Jana Cviková o trampotách s rodičovstvom

Ako Minka a Pyžaminka zachránili princa

O zlej kráľovnej, zrkadielku a o tom, prečo sa treba organizovať

Keď mama pracuje

5. augusta sme sa zúčastnili feministického multižánrového festivalu ArtWife, ktorý organizuje kultúrne centrum Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši. Spoločne sme pripravili diskusiu k divadelnej inscenácii Pravidla úklidu. Šesť populárnych pravidiel upratovania nás vraj môže priviesť k udržateľnému poriadku, inšpiratívnej domácnosti a vôbec k celkovej zmene života. Lenže upratovanie ako forma reprodukčnej práce hovorí veľa aj o inom – o spoločenskom poriadku. Pretože práca v domácnosti sa považuje za samozrejmú, spoločensky málo hodnotnú a poväčšine neplatenú. No a keď sa komodifikuje, tak ju za symbolickú odmenu a v prekérnych podmienkach vykonávajú väčšinou tie osoby, ktoré nemajú veľmi na výber. Ženy z Ukrajiny tak napríklad pomáhajú „oslobodzovať“ od domácich prác ženy z Česka alebo Slovenska, aby si tieto mohli budovať kariéru. Ženy z Ukrajiny niekedy pomáhajú „oslobodzovať“ ženy z Česka a Slovenska aj od zlého svedomia, pretože ženy z Česka a Slovenska nevedia ženy z Ukrajiny oslobodiť od vojny, zato im však môžu darovať to, čoho sa po veľkom upratovaní zbavili. O týchto a ďalších témach sa rozprávali: Lucia Ferenzová, režisérka a spoluautorka inscenácie Pravidla úklidu, ktorá vychádza z dokumentárnych rozhovorov so ženami pracujúcimi v Česku v tej najhoršie platenej práci, sociálna antropologička Petra Ezzedine, ktorá sa dlhodobo venuje rodovým aspektom migrácie, transnárodnému materstvu či transnárodným sieťam starostlivosti a aspekťáčka Zuzana Maďarová.

Foto: Ján Humaj

4. októbra sme pripravili diskusiu so spisovateľkou Irenou Brežnou aj o tom, že jazyky nie sú u nej len nástrojom, ale aj predmetom písania: Rovnaký dôraz na jazykové stvárnenie kladie v literatúre i publicistike. Rôzne jazyky dokážu rôzne veci. Pomáhajú približovať i získavať odstup. Vyvolávajú pocit domova i cudzoty. Reflektujú i empaticky upozorňujú. S prekladateľkou a vydavateľkou Janou Cvikovou sa zhovárali o tom, akú úlohu zohrali pre Irenu Brežnú jazyky, ich ľudia a ako to súvisí s aktuálnou vojnou, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine.

Foto: Hana Fábry

23. novembra sme organizovali medzinárodnú diskusiu o feministických prístupoch k bezpečnosti v strednej a východnej Európe. Ruské napadnutie Ukrajiny vo februári 2022 ovplyvnilo témy spojené s individuálnou aj kolektívnou bezpečnosťou v tejto geograficko-politickej oblasti. Lenže diskusie (nielen) na Slovensku sú zväčša polarizované a zdá sa, že ich viac motivuje snaha zaujať „správnu pozíciu“ než pochopiť situáciu. Na tomto podujatí sme sa prizreli vybraným aspektom politickej histórie, obrany štátov či feministických štúdií bezpečnosti a usilovali sme sa tak súčasné diskusie trochu rozrôzniť. Sociologička Weronika Grzebalska (Poľsko) a výskumníčka medzinárodných vzťahov Míla O'Sullivan (Česko) v diskusii so Zuzanou Maďarovou hovorili aj o týchto otázkach: Aké sú kľúčové výzvy pre bezpečnosť strednej a východnej Európy? Aké zmeny v obrannej politike krajín tohto regiónu môžeme sledovať v uplynulých rokoch? Ako každodenné aspekty bezpečnosti, ktoré sa týkajú rodovo podmieneného násilia, maskulínneho charakteru inštitúcií alebo životných a pracovných podmienok súvisia s bezpečnosťou krajín? Čo vlastne žiadame, keď požadujeme mier? Prečítať si môžete prepis diskusie v slovenčine aj v angličtine.

Foto: Jaroslava Jelchová

3. decembra sme prispeli k festivalu slovenskej literatúry Autoriáda 2022 diskusiou o tvorbe Jany Juráňovej v origináli a prekladoch. Prozaička, dramatička a autorka kníh pre deti Jana Juráňová, ktorá pôsobí na slovenskej literárnej scéne už viac ako tri desaťročia, sa rozprávala s vydavateľkou, prekladateľkou, literárnou vedkyňou a svojou aspektovskou súputníčkou Janou Cvikovou. Len v tomto rozhovore sa tak môžete dozvedieť: O čom je jediná báseň Jany Juráňovej? Kde nájdete poviedku o mužskom „sebažerstve“ z 90. rokov? V akých rôznych jazykoch žijú knihy Jany Juráňovej? Ako to, že príbeh o Ilone Országhovej hovorí súčasným Francúzkam zo strednej triedy z duše? Ak ste diskusiu nestihli, záznam si môžete pozrieť online.

V roku 2022 sa aspekťáčky zúčastnili a spolupodieľali na mnohých kultúrnych a spoločensko-politických podujatiach, z ktorých vyberáme:

Literárne podujatia

7. marca sa Jana Juráňová podieľala na čitateľskom maratóne poČÍTAME s Ukrajinou, ktorého cieľom bolo prejaviť podporu vojnou skúšanej krajine a vzdať hold jej literatúre. 10. marca sa konala diskusia TROJICA AIR so spisovateľkou Janou Juráňovou a slovinskou prekladateľkou Dianou Pungeršič, ktorá sa na rezidenčnom pobyte v Banskej Štiavnici venovala prekladu knihy Jany Juráňovej Naničhodnica do slovinčiny.

V rámci literárneho festivalu Mesiac autorského čítania 2022 sa v júli 2022 predstavili tri aspektovské autorky: Barbora Hrínová predstavila knihu Jednorožce, Jana Juráňová román Naničhodnica a Jana Bodnárová hovorila o svojej knihe Koža.

Barbora Hrínová vystúpila so svojou úspešnou zbierkou Jednorožce aj 21. septembra na Noci literatúry v Bratislave a 26. septembra na festivale Literárna Banská Bystrica. V októbri sa zase zúčastnila medzinárodného literárneho festivalu Novotvar 2022.

Na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti (30. 9. – 2. 10) sa prezentovali preklady slovenskej literatúry do maďarčiny vrátane aspektovských autoriek. Čitateľstvo sa zoznámilo s knihami Jany Juráňovej Žila som s Hviezdoslavom (preklad Liliana Bolemant), Ireny Brežnej Na slepačích krídlach (preklad Erika Vályi Horváth) a Jany Bodnárovej Náhrdelník/obojok (preklad Zsusza Tóth-Oszvald). V rámci knižného festivalu v Budapešti sa konal aj Európsky festival debutantov a debuntatiek, ktorého sa za Slovensko zúčastnila aj aspektovská autorka Barbara Hrínová.

Tituly Knižnej edície ASPEKT si hľadali svojich ľudí aj na Bratislavskom knižnom festivale BRaK, na Feministickej konferencii v Brne a v predvianočnom období na burze kníh v Starej tržnici. Za organizáciu a sprostredkovanie aspektovskej edície patrí obrovská vďaka Kataríne Krnovej a všetkým skvelým dobrovoľníčkam.

Spoločensko-politické podujatia

Ako súčasť iniciatívy Nebudeme ticho sme sa 8. marca zúčastnili diskusie o feminizme, patriarcháte, vojne a bezpečnej budúcnosti na Festivale ženských práv na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. S Nebudeme ticho sme sa 16. septembra zapojili do feministického workshopu výroby bannerov, variech a bublín v Prahe. V októbri sa aspekťáčka Alexandra Ostertágová zúčastnila diskusie o reprodukčných právach, ktorá nasledovala po premietaní filmu Udalosť – adaptácii autobiografického románu nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Annie Ernaux. V novembri sme poskytli priestor pre stretnutie Nebudeme ticho pred blížiacim sa pochodom za reprodukčnú spravodlivosť. Súčasťou pochodu bol širší program s workshopom a kakaukom, kde ste si k raňajkám mohli pripraviť nejaký ten transparent, vymaľovať feministickú vymaľovánku alebo sa len tak postískať. Následne sme sa zúčastnili pochodu Nebudeme ticho! Za feministickú a kvír budúcnosť, v rámci ktorého sme pripravili Mikuláškin balíček s požiadavkami pre spravodlivú spoločnosť a rôznymi praktickými, peknými aj chutnými prekvapeniami pre menších aj väčších ľudí. Na podujatí vystúpili Nebudeme ticho, Možnosť voľby, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek či Light FiF UK.

V máji sme sa podieľali na podujatí WikiGap 2022, ktorého cieľom bolo zatriasť patriarchálnymi vodami internetu a pridať do najväčšej internetovej encyklopédia Wikipedia dôležité aktérky a heslá týkajúce sa rodovej rovnosti, ktoré v nej chýbajú. V ASPEKTE sme pripravili zoznam podnetných žien z histórie i súčasnosti, organizácií i tém, ktoré by žiadnej encyklopédii chýbať. Aj nimi ste sa mohli na podujatí (a môžete sa vlastne kedykoľvek) inšpirovať.

Začiatkom septembra aspekťáčky Zuzana Maďarová a Ľubica Kobová moderovali diskusiu s francúzsko-reunionskou politickou teoretičkou, feministkou a dekoloniálnou aktivistkou Françoise Vergès o koloniálnych koreňoch Európy a dekoloniálnom feminizme. Zuzana Maďarová sa ďalej  v septembri zúčastnila na Feministickej konferencii v Brne, kde vystúpila v diskusii o budovaní feministickej solidarity v dobe protirodových útokov a pripravila prednášku s názvom Od odsúdenia „padlých žien“ k finančnej podpore rodín: požiadavky protirodovej politiky. V novembri sa Zuzana Maďarová zúčastnila diskusie Debata_A4: Kristove roky demokracie na Slovensku.

Z ďalších aktivít

V roku 2022 pokračovala snaha politických predstaviteľov a predstaviteliek obmedzovať sexuálne a reprodukčné práva – žien na Slovensku, žien prichádzajúcich z vojnou zasiahnutej Ukrajiny, ako aj kvír ľudí a špecificky trans ľudí. Pokračovali sme v spolupráci s iniciatívou Nebudeme ticho, ktorá sa usiluje prispievať k zlepšeniu situácie v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv – a to protestami proti opakujúcim sa legislatívnym návrhom na obmedzenie prístupu k interrupciám, distribúciou informačných letákov pre ženy z Ukrajiny, ktoré by mohli potrebovať interrupčnú starostlivosť, výzvou na ochranu a zabezpečenie sexuálnych a reprodukčných práv žien, dievčat a marginalizovaných skupín obyvateľstva zasiahnutých vojnou na Ukrajine, informovaním o menštruačnej chudobe, antikoncepcii, interrupcii, sexuálnej výchove a o rôznych ďalších aspektoch sexuálnych a reprodukčných práv na Slovensku aj v zahraničí.

Pripojili sme sa k petícii Toto je cez všetky čiary, ktorá reagovala na poslaneckú snahu stiahnuť metodické usmernenie upravujúce procesy tranzície. Zúčastnili sme sa Pochodu za odsúdenie nenávisti voči LGBTI komunite, ktorý nasledoval po úkladnej vražde dvoch mladých ľudí pred Teplárňou na Zámockej ulici v Bratislave. Pridali sme sa k antifašistickému pochodu Zostávame v uliciach, ktorý v reakcii na vraždu Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha odsúdil rodovo podmienené násilie namierené proti kvír ľuďom a vyjadril s nimi solidaritu. Podporili sme aj výzvu Ide o život na zabezpečenie rovnoprávnosti a bezpečnosti LGBTI+ ľudí, ich rodín a detí, pričom sme upozornili na riziká, ktoré prinášajú výzvy na posilnenie bezpečnostných zložiek a na boj s „extrémizmom“.

Podporili sme protest za dôstojné podmienky ľudí pracujúcich v školstve a Alexandra Ostertágová k nemu pripravila informácie o rodových aspektoch práce v školstve a súvisiacich problémoch s odmeňovaním a ďalšími pracovnými podmienkami. Podporili sme aj zhromaždenie Stand with Iranian Women na pamiatku zavraždenej Mahse Amini a tisícok iránskych mladých ľudí, ktorých zabili za to, že protestovali za slobodu slova, obliekania a právo na slobodný život. O vražde Amini a situácii v Iráne sme uverejnili aj text Mirky Mišičkovej a zoskupenia feministiky.sk.