Povedz to prostredníctvom grafiti! Pouličné umenie ako nástroj ženského odboja v Egypte

Fenomén grafiti a pouličného umenia na Blízkom východe

Fenomén grafiti a pouličného umenia sa u nás len zriedka spája s krajinami Blízkeho v‎ýchodu. A predsa sa práve grafiti a pouličné umenie stali dôležit‎ými nástrojmi politického protestu najmä počas obdobia tzv. Arabskej jari (napr. Shehab, 2015; DeTurk, 2015), teda vlny povstaní, ktoré otriasli územím Blízkeho východu v rokoch 2010 – 2011, ako aj počas ich dozvukov. Cieľom týchto protestov bolo zvrhnúť miestne autoritárske režimy a zabezpečiť demokratizáciu regiónu a ekonomickú stabilitu.

Vlna grafiti a pouličného umenia zasiahla Tunisko, Egypt, Libanon, S‎ýriu, ale aj Bahrajn či Líbyu (Naeem, 2013). Mnoho ľudí začalo využívať grafiti a pouličné umenie na vyjadrenie politického názoru a požiadaviek, no aj na zosmiešnenie miestnych autokratick‎ých politikov, ktorí roky porušovali základné ľudské práva (Naeem, 2013).

Grafiti zobrazujúce sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada s hitlerovskými fúzikmi od egyptského umelca El-Teneena, ktor‎ým vyjadril solidaritu so sýrskym ľudom. Nápis hlása: „Ľudia chcú pád režimu“. Zdroj pôvodnej fotografie: Suzee in the City, 2011; upravila: ASPEKT

Špeciálnu pozornosť v období Arabskej jari a jej dozvukov získalo pouličné umenie a grafiti tvorené ženami. Zapojenie sa do tvorby pouličného umenia znamenalo významný posun v tom, ako ženy komunikujú svoj názor na politické a spoločenské dianie v regióne.

Hoci boli ženy umelecky aktívne vo viacerých krajinách Blízkeho východu, v nasledujúcom texte sa zameriam na grafiti a pouličné umenie žien v Egypte. Práve v Egypte počas Arabskej jari pôsobilo viac významných grafiti umelkýň, zároveň je to krajina s bohatou históriou ženského aktivizmu, ktorá má aj strategicky významné postavenie v regióne. V neposlednom rade bol Egypt jednou z krajín najviac zasiahnutých protestmi Arabskej jari.

Priekopníčky tvorby egyptských grafiti a pouličného umenia

Hoci sa v Egypte nachádzajú jedny z najstarších grafiti na svete – „skalné maľby v egyptskej púšti môžu mať až 23 000 rokov“ (Grondahl, 2013, s. x), pred rokom 2011 nebol tento fenomén v krajine veľmi rozšírený (Grondahl podľa Farouk, 2017), hlavne keď hovoríme o tvorbe žien.

V‎ýnimkou je napríklad Alexandrijčanka Aya Tarek, ktorá sa považuje za priekopníčku (nielen) ženského grafiti v Egypte (Tarek, nedatované). Tarek sa už v roku 2008 prezentovala svojím pouličn‎ým umením, ktoré spočiatku umiestňovala na múry a steny v egyptskom meste Alexandria. V nasledujúcich rokoch sa stala inšpiráciou pre ďalších pouličných a grafiti umelcov a umelkyne a verejne známou osobnosťou. Účinkovala napríklad vo filme Mikrofón, ktorý mapuje egyptskú street art scénu a svoje práce prezentovala v metropolách ako Bejrút, Berlín, Frankfurt či Ženeva (Dee, 2017).

Ženevská nástenná maľba zobrazujúca herca Omara Šarifa. Zdroj pôvodnej fotografie: Aya Tarek; upravila: ASPEKT

Skutočný rozmach a celospoločenskú pozornosť zaznamenalo pouličné umenie tvorené ženami s príchodom Arabskej jari (pozri napr. Bildt-de Jong, 2013). Medzi najvýznamnejšie grafiti umelkyne tohto obdobia patria najmä Bahia Shehab a Mira Shihadeh. Hoci ani jedna z nich nepochádza z Egypta (Shehab je Libanončanka a Shihadeh členka palestínskej diaspóry), obe v krajine dlhodobo žijú a počas Arabskej jari a jej dozvukov svojím pouličným umením prispeli k odtabuizovaniu tém ako sexuálne obťažovanie či brutalita režimu a k širšej spoločenskej diskusii o pomeroch v Egypte.

„Modrá podprsenka“ ako výkrik a memento

Bahia Shehab je nielen pouličnou umelkyňou, ale aj historičkou a profesorkou na Americkej univerzite v Káhire (AUC). V uplynulých rokoch získala za svoju umeleckú prácu množstvo ocenení vrátane Ceny UNESCO Sharjah za arabskú kultúru (2016) a vystupovala na podujatiach po celom svete. Shehab sa svojím pouličn‎ým umením zapojila do revolučného diania v krajine v roku 2011 a poukazovala na množstvo tém, napríklad na existenciu autoritárskeho a vojenského štátu, zabíjanie nevinných ľudí bezpečnostnými zložkami a sexuálne obťažovanie žien (pozri oficiálnu stránku Bahie Shehab www.bahiashehab.com).

Práve násilie voči ženám a brutalita režimu sa stali nosnými témami zrejme najznámejšieho diela Shehab z tohto obdobia známeho pod názvom Modrá podprsenka. Dielo vzniklo pomocou maliarskej šablóny. Obraz sprevádza nápis „Nie vyzliekaniu ľudí“ a odtlačok vojenskej topánky, ktorá je vytvorená pomocou arabskej kaligrafie s posolstvom „Nech žije revolúcia“ (www.bahiashehab.com).

Modrá podprsenka vytvorená Bahiou Shehab v egyptskej Káhire. Zdroj pôvodnej fotografie: webstránka Bahie Shehab; upravila: ASPEKT

Dielo odkazovalo na udalosť z decembra 2011, keď ozbrojené zložky štátu brutálne napadli demonštrujúcich ľudí na námestí Taḥrír v Káhire. Vojaci zaútočili na jednu z protestujúcich žien, strhli jej abáju – jednodielny odev, ktorý zahaľuje ženu od hlavy až po chodidlá – a odhalili jej modrú podprsenku. Keďže identita ženy sa nikdy nezistila, neformálne sa zvykne označovať ako Dievča v modrej podprsenke (Amaria, 2011).

Shehab touto maľbou reagovala na brutalitu režimu a na násilie páchané na ženách. Zároveň poukázala na „hanbu, ktorej ako národ musíme čeliť, keď dopustíme, aby zahalenú ženu vyzliekli a zbili na ulici“ (Shebab, 2012).

Grafiti a pouličné umenie ako nástroje v boji proti sexuálnemu obťažovaniu

Grafiti umelkyňa Mira Shihadeh, Palestínčanka s americk‎ým pasom a učiteľka jogy mala pred začiatkom Arabskej jari skúsenosť predovšetk‎ým s tvorbou komerčného umenia (Artistcloseup, 2022). To sa zmenilo počas protestov, keď sa Shihadeh rozhodla tvoriť pouličné umenie, ktoré tematizovalo sexuálne obťažovanie (pozri Artistcloseup, 2022). V rokoch 2011 až 2014 predstavovalo sexuálne obťažovanie obzvlášť vypuklý celospoločenský problém. Protestujúce ženy zažívali sexuálne obťažovanie zo strany egyptských mužov (ako už mnoho rokov pred vypuknutím Arabskej jari a ako je tomu doteraz) a sexuálne obťažovanie sa využívalo ako politický nástroj zo strany štátu.

Predstavitelia režimu a jeho podporovatelia využívali rôzne formy sexuálneho obťažovania (napr. metódu „pekelného kruhu“ opísanú nižšie, verbálne útoky či testy panenstva) v snahe disciplinovať „neposlušné“ ženské telá a odradiť ich od účasti na protestoch. V Egypte (podobne ako napríklad v Bielorusku počas protestov, ktoré v roku 2020 nasledovali po sfalšovaných prezidentských voľbách) však sexuálne obťažovanie neslúžilo len na zastrašovanie protestujúcich, jeho cieľom bolo aj stanoviť hranice rodového poriadku a demonštrovať istý typ hegemonickej maskulinity (Grančayová a Kazharski, 2022, s. 12). Prostredníctvom organizovaného sexuálneho obťažovania tak štátne zložky reprodukovali vzorce konania, ktoré upevňovali mužskú (a štátnu) dominanciu nad ženami, performovali ideálnu predstavu maskulinity a vymedzovali sa voči iným (podradným) typom mužskosti (Connell, 2005, s. 77), čím sa snažili vytvárať a stabilizovať rodový poriadok v spoločnosti viazaný na existujúci politický režim.

Keďže morálka, čistota a cnosť patria k najdôležitejším atribútom „správnej“ ženy, sexuálne násilie slúži ako účinný nástroj ovládania ženských tiel a prináša hanbu nielen žene, „ale aj jej manželovi, rodine a klanu“ (Tadros, 2015, s. 6). Autoritárske režimy zároveň využívajú predstavy hegemonickej maskulinity (alebo konkrétne militarizovanej maskulinity, ktorá je jej súčasťou), aby si vynútili podriadenie tý‎ch tiel, ktoré vybočujú z ideálu mužskosti – teda nielen žien, ale aj iných osôb stelesňujúcich tzv. podriadené maskulinity (Grančayová a Kazharski, 2022, s. 5).

V jednom zo svojich diel Shihadeh zobrazila vysokú mladú ženu, ktorá farbou v spreji rozháňa útočiace mužské postavy. Žena má na sebe nápadné šaty, v‎ýrazný červený rúž a topánky s vysok‎ými opätkami, no zároveň má kompletne zahalené ruky a nohy a na hlave šatku. Podobne ako tvorba Shehab aj toto pouličné umenie v sebe nesie dôležité posolstvo. Bez ohľadu na to, čo má žena oblečené, nikto nemá právo ju sexuálne obťažovať a napádať (Front Line Defenders, 2014). Dielo malo zároveň ženy posilniť v tom, aby dokázali násiliu čeliť. Keďže aj v Egypte sa sexuálne násilie spoločensky toleruje (pozri Kirollos, 2016) a ľudia majú tendenciu viniť zaň ženu, pouličné umenie sa stalo jedným z dôležitých nástrojov v boji proti tomuto fenoménu.

Dielo bez oficiálneho názvu vytvorené Mirou Shihadeh v egyptskej Káhire počas Arabskej jari a jej dozvukov. Zdroj pôvodnej fotografie: Facebook Mira Shihadeh; upravila: ASPEKT

Téme sexuálneho násilia sa Shihadeh venovala aj v nástennej maľbe Pekeln‎ý kruh. Dielo vytvorené v spolupráci s jej kolegom, pouličným umelcom El-Zeftom zobrazovalo ženu uväznenú v kruhu mužských tiel. Muži sa tvárili zlovestne, niektorí mali v rukách nože a všetci sa zapájali do sexuálneho obťažovania.

Pekeln‎ý kruh – nástenná maľba vytvorená Mirou Shihadeh a El-Zeftom v egyptskej Káhire počas Arabskej jari a jej dozvukov. Zdroj pôvodnej fotografie: Mancini – blog, 2016; upravila: ASPEKT

Dielo reagovalo na jednu zo stratégií politicky motivovaného sexuálneho násilia nazývaného pekelný‎ kruh, ktoré najmä počas rokov 2012 a 2013 vládnuce režimy v Egypte využívali na odradenie žien od účasti v protestoch namieren‎ých proti vláde. Podstatnou súčasťou tejto taktiky bolo uväznenie jednej alebo viacerých žien v troch kruhoch pozostávajúcich z mužsk‎ých tiel, pričom muži v prvom kruhu tieto ženy aktívne sexuálne napádali, muži v druhom kruhu predstierali, že sa im snažia pomôcť a muži v treťom kruhu odpútavali pozornosť okoloidúcich (Fathi, 2013).

Shihadeh v diele reflektovala kolektívny charakter tohto násilia (Front Line Defenders, 2014) a poukazovala na brutalitu a nehumánnosť praktík, ktorým boli protestujúce ženy vystavované.

Podobne ako Shehab a Shihadeh aj ďalšia grafiti umelkyňa Hend Kheera vo svojich dielach reflektovala rozšírenosť sexuálneho násilia voči ženám a snahu o ich dehumanizáciu v období Arabskej jari.

Medzi jej najkontroverznejšie diela patrí maľba, ktorej ústredným motívom je provokatívne vyzerajúca ženská postava sprevádzaná nápisom: „Zákaz dot‎ýkať sa. Čaká ťa kastrácia“. Toto zdanlivo jednoduché dielo poukazovalo na potrebu postihovania skutkov sexuálneho násilia. Maľba svojou priamočiarosťou (zobrazením siluety ženy v značne erotickej póze a explicitným spomínaním kastrácie) zároveň šokovala časť spoločnosti natoľko, že „niektorí okoloidúci Hend dokonca nadávali za to, že niečo také vytvorila“ (Suzee in the City, 2013).

Hend Kheera: Zákaz dot‎ýkať sa. Čaká ťa kastrácia. Dielo vytvorené v egyptskej Káhire. Zdroj pôvodnej fotografie: Suzee in the City, 2013; upravila: ASPEKT

V (po)revolučnom období v Egypte pôsobilo aj niekoľko kolektívnych grafiti projektov, ktoré združovali ženy a mužov. Najznámejším bola iniciatíva Women on Walls (WoW) – Ženy na stenách, ktorej cieľom bolo posilniť postavenie žien prostredníctvom pouličného umenia a grafiti (Women on Walls Facebook, nedatované). Podobnou iniciatívou bol aj projekt Graffiti Harimi (Ženské grafiti), ktor‎ý založila organizácia NOONeswa, jeho hlavným cieľom bolo „prinavrátiť ženy do verejného priestoru“ (Fecteau, 2012). Účastníci a účastníčky tejto iniciatívy napríklad vyzdobili múry káhirskej štvrte Maadi portrétmi významných egyptských žien (napríklad známej egyptskej speváčky Um Kultúm), ktoré doplnili „inšpiratívnymi citátmi“ (Fecteau, 2012).

Význam grafiti a ich osud po Arabskej jari

Prostredníctvom pouličného umenia a grafiti výtvarníčky počas Arabskej jari upozorňovali na znevažovanie žien, vojenský štát či problém sexualizovaného násilia. Do verejného priestoru tak vnášali tabuizované témy, ktoré v kontexte protivládnych protestov a nebývalej miery sexualizovaného násilia‎ nadobudli nové významy aj naliehavosť. Tento jav je súčasťou širšieho medzinárodného fenoménu, keď sa pouličné umenie stáva dôležit‎ou súčasťou zápasu za zrovnoprávnenie žien. Aj v Brazílii, Španielsku či Mexiku sa grafiti stali jedn‎ým z prostriedkov boja proti rodovo podmienenému násiliu (pozri Bauer, 2014; Tolonen, 2021).

Medzi faktory, ktoré prispievajú k efektivite grafitov ako nástroja protestu, možno zaradiť ich vysokú výpovednú a dokumentačnú hodnotu, rýchlosť v šírení určitého posolstva aj schopnosť vtiahnuť ľudí do obrazu a spraviť z nich svedkov určit‎ých udalostí a nespravodlivosti. Zároveň prostredníctvom pouličného umenia možno osloviť spoločenské skupiny s rôznymi úrovňami kvalifikácie a vzdelania.

Aj keď počas Arabskej jari a jej dozvukov ožili egyptské ulice množstvom grafitov a pouličného umenia tvoreného (nielen) ženami, dnes je situácia úplne iná. Potom, čo sa v júni 2014 v Egypte ujal úradu súčasný‎ prezident Abdel Fattah Al-Sísí, akákoľvek zmienka o egyptskej revolúcii sa stala neželanou. Ľudia zúčastňujúci sa revolučných procesov a predstavitelia a predstaviteľky mimovládnych organizácií čelia prenasledovaniu a všetko pouličné umenie a grafiti boli zmazané z múrov egyptských miest (Hearst, 2022). Revolučné grafiti však stále možno nájsť na internete, v publikáciách, ako aj na rôznych fotografick‎ých a interaktívnych výstavách (napr. v Berlíne), kde ľuďom pripomínajú, že hoci revolúcia sa oficiálne skončila, demokratické nádeje, ako aj požiadavky na lepšie postavenie žien v egyptskej spoločnosti žijú naďalej.

Zoznam použitej literatúry

Amaria, K. (2011, 21. december). The 'Girl in the Blue Bra', National Public Radio (NPR). https://www.npr.org/sections/pictureshow/2011/12/21/144098384/the-girl-in-the-blue-bra

Artistcloseup. (2022, 24. február). Interview: Mira Shihadeh. Artistcloseup.com. https://www.artistcloseup.com/blog/interview-mira-shihadeh

Bauer, A. (2014, 24. júl). Graffiti Art Fights Gender-Based Violence in Brazil. Borgen Magazin. https://www.borgenmagazine.com/graffiti-art-fights-gender-based-violence-brazil/

Bildt-de Jong, Joyce van de. (2013, 26. december). Revolutionary Graffiti in Egypt: Resistance and Commemoration. The Moshe Dayan Center for Middle Eastern and African Studies. https://dayan.org/content/tel-aviv-notes-revolutionary-graffiti-egypt-resistance-and-commemoration.

Connell, R. (2005). Masculinities. Cambridge Polity Press.

Dee, Ch. (2017). Street Art in Egypt with Aya Tarek. BUBBLEGUMCLUB. https://bubblegumclub.co.za/art-and-culture/street-art-in-egypt-with-aya-tarek/

DeTurk, S. (2015). “The Banksy Effect“ and Street Art in the Middle East. Street Art and Urban Creativity 1(2): 22 – 30. https://doi.org/10.25765/sauc.v1i2.25

Farouk, M. A. (2017, 18. január). Egypt´s Graffiti Artists Struggle to Bring Women to Street Walls. Al-Monitor. https://www.al-monitor.com/originals/2017/01/egypt-graffiti-artists-women-walls-cairo.html

Fathi, Y. (2013, 21. február). The Circle of Hell: Inside Tahrir´s Mob Sexual Assault Epidemic. Ahramonline. https://english.ahram.org.eg/NewsContent/1/64/65115/Egypt/Politics-/The-circle-of-hell-Inside-Tahrirs-mob-assault-epid.aspx

Fecteau, A. (2012, 10. marec). A Graffiti Campaign Brings Strong Female Voices to the Streets. Egypt Independent. https://www.egyptindependent.com/graffiti-campaign-brings-strong-female-voices-streets/

Front Line Defenders. (2014, 18. február). Multipe Exposure – Egypt: Sexual Harassment on the Front Lines [Video]. YouTube. https://www.youtube.com/watch?v=xrte61MEggs&list=PLAc7HoDe-0v0mkW3dfIGYGKcat08K7dOz&index=33

Grančayová, M. a Kazharski, A. (2022). Authoritarian Hegemonic Masculinities and Gendered Rhetorics of the Protest: 2020 Belarus Awakening and the Arab Spring in Egypt. Communist and Post-Communist Studies. https://doi.org/10.1525/cpcs.2022.1713752 

Grondahl, M. (2013). Revolution Graffiti: Street Art of the New Egypt. The American University in Cairo Press.

Hearst, C. (2022, 9. jún). 'Terrible Things Happened Here': The Battle for Egypt´s Collective Memory. Middle East Eye. https://www.middleeasteye.net/opinion/egypt-graffiti-collective-memory-battle

Kirollos, M. (2016). „The Daughters of Egypt are a Red Line“: The Impact of Sexual Harassment on Egypt´s Legal Culture, Beyond Victims and Savages. Kohl: A Journal for Body and Gender Research 2(1). https://kohljournal.press/the-daughters-of-egypt-are-a-red-line

Mancini, L. (2016, 24. január). Feminist Street Art Sparked by the Egyptian Revolution. Things Worth Describing. https://thingsworthdescribing.com/tag/street-art/

Naeem, H. (2013, 5. marec). Graffiti and the Arab Uprisings – Culture and Dialogue. Heinrich Böll Stiftung. https://lb.boell.org/en/2013/03/06/graffiti-and-arab-uprisings-culture-dialogue

Shebab, B. (2012). A thousand times no [Video]. TED Conferences. https://www.ted.com/talks/bahia_shehab_a_thousand_times_no

Shehab, B. (2015). Translating Emotions: Graffiti as a Tool for Change. In Omar Robert Hamilton (ed.), Moments of Clarity. Routledge.

Suzee in the City. (2013, 7. január). Women in Graffiti: A Tribute to the Women of Egypt. Suzee in the City. https://suzeeinthecity.wordpress.com/2013/01/07/women-in-graffiti-a-tribute-to-the-women-of-egypt/

Tadros, M. (2016). Understanding Politically Motivated Sexual Assault in Protest Spaces: Evidence from Egypt (March 2011 to June 2013). Social and Legal Studies, 25 (1): 93 – 110. https://doi.org/10.1177/0964663915578187

Tarek, A. (nedatované). Aya Tarek: Visual Artist, Painter, Typographer, Designer, Street Artist. Khatt Foundation. https://www.khtt.net/en/page/3293/aya-tarek

Tolonen, J. (2021). Resistance to Violence against Women on Spanish Walls. Visual Communication. https://doi.org/10.1177%2F1470357220943632

WOW – Women on Walls. (n.d.). Home [Facebook page]. Facebook. Získané 4. júla 2023. https://www.facebook.com/womenonwalls.WOW/

Tento text vznikol s podporou grantu VEGA č. 1/0504/22 - Nové podoby vzdelávania a zvyšovania povedomia o sexuálnom násilí a obťažovaní.