Prečo stojí za to čítať Feminizmus do vrecka?

Prečo stojí za to prečítať si novú aspektovskú knihu feministickej teoretičky a aktivistky bell hooks Feminizmus do vrecka. O zanietených politikách? Prekladateľka knihy Jana Juráňová a editorka a autorka predslovu Jana Cviková uvažujú nad miestom Feminizmu do vrecka v slovenskom kontexte, v histórii feministického hnutia na Slovensku aj vo svojom živote a v reflexii feministickej teórie a praxe.

 

... nie je zjednodušená, ale je príjemne jednoduchá

JJ: Prečo stojí za to prečítať si knihu Feminizmus do vrecka? Pretože nie je zjednodušená, ale je príjemným spôsobom jednoduchá. Je krátka, obsažná a prehľadne štruktúrovaná. Každá čitateľka alebo čitateľ si ľahko nájde tému, ktorú hľadá – napríklad feministická mužskosť, naše telá – to sme my, ženy a práca alebo rasa a rod. Súčasne nie je lapidárna, ale kriticky sa obracia voči východiskám feminizmu a diskutuje v rámci feminizmu.

JC: Pre mňa osobne sa oplatilo túto knihu čítať preto, že priniesla závan mojich prvých feministických čítaní. Pred 20 rokmi sme pracovali s knihami a štúdiami autoriek, ktoré si nebrali servítku pred ústa. Nič nezahmlievali, ako sa to často stáva, keď sa hovorí o rodovej problematike alebo problematike rodovej rovnosti v kompromisnejšom duchu Európskej únie. Keď som čítala bell hooks, mala som pocit sviežosti ako pri týchto prvých čítaniach, napríklad pri čítaní Alice Schwarzer, ikony nemeckého feminizmu a dnes už dôstojnej zakladateľky a „matrónky“ feministického hnutia v Nemecku. V knihe bell hooks cítiť drzé, svojvoľné gesto veľkej subjektívnej zaangažovanosti. A čo je fascinujúce, aj napriek tomu má kniha teoretický presah.

 

... je veľmi pekná

JJ: A je veľmi pekná.

JC: Knižka je naozaj veľmi pekná vďaka Lulu Mendelovej a jej ilustračným nápadom. Dominujúcim je konceptuálno-výtvarný motív, v ktorom Lulu pretransformovala do vizuálnej podoby zvukový záznam definície feminizmu podľa bell hooks: „Feminizmus je hnutie, ktorého cieľom je skoncovať so sexizmom, sexistickým vykorisťovaním a útlakom.“ Táto vizualizácia sa objavuje v celej knihe v rôznych formách, a poukazuje tak na rozmanitosť spôsobov, akými možno chápať feminizmus.

 

... neredukuje a zohľadňuje rôzne životné situácie

JC: Dôležité tiež je, že kniha poníma problematiku feminizmu v nezredukovanej podobe. Keď sme zakladali ASPEKT, bola som čerstvá matka a riešila som problémy okolo materstva – imperatív materstva, čo to znamená byť a nebyť matkou. Vtedy som zistila, že verejný diskurz – a konkrétne diskurz KDH – utvára veľmi zjednodušenú predstavu o reprodukčných právach ako o práve na interrupciu. Cítila som veľkú nepohodu, pretože pre nás boli sexuálne a reprodukčné práva oveľa širšou otázkou, ktorá súvisí napríklad práve s materstvom. Bolo však veľmi ťažké hovoriť o týchto témach tak, aby sme zostali lojálne k základným feministickým postojom. Je nesmierne prínosné, že bell hooks hovorí o veciach v širšom kontexte – hovorí o význame rodiny, rodičovstva a popri tom veľmi jasne formuluje: môžem byť veriaca feministka a môžem byť presvedčená, že interrupcia nie je riešenie. No nikdy neviem, ako by som sa zachovala v rôznych situáciách a navyše je tu občiansky postoj - interrupcia musí byť legálna, bezpečná a dostupná. Môžu sa vytvoriť akékoľvek ďalšie podporné mechanizmy, aby sa ženy nemuseli takto rozhodovať, žiadna feministka však nemôže povedať, že je proti legálnej a dostupnej interrupcii.

JJ: Zaujímavým spôsobom vyvracia stereotypy o feminizme, ktoré často vytvárajú práve mainstreamové média, napríklad, že feminizmus sa nezlučuje s materstvom. Kniha však obsahuje kapitoly o rodičovstve, o hetero- aj neheterosexuálnom partnerstve, ale aj o násilí v rodine, o feministickom chápaní mužskosti. Rôzne ženy i muži v rôznych životných situáciách si môžu vybrať, nad čím sa práve potrebujú zamyslieť a nechať sa viesť textom bell hooks.

 

... vracia sa k feminizmu

JJ: V súčasnosti sme zahltené „rodovou problematikou“ či „problematikou rodovej rovnosti“ a feminizmus sa stráca. Je veľmi dôležité opäť si pripomenúť, že rodová problematika nevisí vo vzduchu, ale že vychádza z feminizmu. V diskurze o rodovej rovnosti sa často vytráca rozmanitosť vyjadrovania, nahrádza ju uniformita, ktorá sa premieta aj do myslenia. Aj preto je dôležité, že kniha Feminizmus do vrecka sa vracia k feminizmu. Je formulovaná na základe skúsenosti, nie od úradníckeho alebo akademického stola. To, čo bell hooks píše, sa naozaj týka rôznych žien – vysokopostavenej úradníčky v hlavnom meste, ako aj ženy žijúcej v rómskej osade.

JC: Skutočne sa teraz často stáva, že hoci sa stále deklaruje, že rodová rovnosť nie je rovnakosťou, tak de facto ňou začína byť. A to je podľa mňa obrovský problém, pretože nemá ísť o to, aby sme všetky a všetci vyznávali rovnaké – vlastne neoliberálne – hodnoty.

 

... hovorí o rode, rase aj triede

JJ: bell hooks hovorí aj o znevýhodnení na základe rodu, rasy či triedy. Je Afroameričanka a tak, ako je v USA afroamerická populácia stále do veľkej miery vylučovaná na okraj spoločnosti, tak je na Slovensku vylučovaná a diskriminovaná rómska populácia. Istá časť rómskej populácie patrí k extrémne chudobným ľuďom.

JC: Je príznačné, že rómske etnikum býva často znevažované práve cez tie hodnoty, ktoré sú preň najdôležitejšie, ako je napríklad materstvo. Hodnota materstva, ktorú žena vo väčšinovej bielej populácii musí napĺňať, aby sa nepovažovala za zlú ženu, sa zrazu v prípade marginalizovaného etnika interpretuje úplne iným spôsobom. Pri rómskych ženách sa o sexuálnych a reprodukčných právach hovorí inak ako v prípade bielych žien. Je veľmi dôležité si to uvedomovať a hovoriť o tom nahlas. Knihu bell hooks treba chápať nielen ako feministickú knihu, ale aj ako významné dielo postkoloniálneho myslenia.

 

... používa ľavicový jazyk

JJ: Preklad bol pre mňa občas veru tvrdý oriešok. bell hooks je jednoznačne ľavicovo orientovaná autorka a používa jazyk, ktorý môže niektorým ľuďom evokovať rétoriku reálneho socializmu. Na jednej strane bolo treba zachovať signál, že kniha vychádza z ľavicového myslenia a jej autorkou je americká ľavicová teoretička a aktivistka, ktorá sa vyhraňuje voči pravicovým pseudoliberálnym ideálom. Na druhej strane bolo potrebné niektoré termíny preformulovať, aby v našom prostredí nepodráždili, keďže my sme sa tu ani takmer po štvrťstoročí kriticky nevyrovnali s reálnym socializmom, v ktorom sme žili celé desaťročia.

JC: Pamätám si, aké bolo pre nás po revolúcii veľmi ťažké prekladať niektoré ľavicové texty do slovenčiny a vyrovnávať sa s antifeministickým postojom, ktorý tu bol a ktorý nás bil po hlave, pretože v nás videl čosi ako „socialistický zväz žien“. To samozrejme nemalo nič spoločné s naším spôsobom uvažovania a s tým, o čo sme sa snažili. Ale bolo veľmi ťažké pracovať aj v sebe s tými až nepriateľskými konotáciami, ktoré v nás vzbudzovala ľavicová dikcia. V tomto smere ma potešila reakcia mladšej kolegyne, ktorá jazyk bell hooks veľmi ocenila. Uvedomila som si, že ďalšia generácia bude už zrejme schopná vnímať tento jazyk celkom inak, čo je asi pochopiteľné. Istým spôsobom som sa posunula aj ja a niektoré veci (ako sociálna spravodlivosť), ktoré som po revolúcii vnímala ako jazykovo neakceptovateľné, sa po nástupe šialeného neoliberalizmu, ktorý požul, zožral a vypľul rodovú rovnosť, teda feminizmus, už neostýcham pomenovať priamo.

 

... dá sa čítať ako paralela nášho spoločenského kontextu

JJ: bell hooks pochádza z chudobnej afroamerickej rodiny a s tým zrejme súvisí aj jej ľavicová orientácia. Veľmi dobre rozumie dynamike vzťahov v rámci deľby práce a vymedzuje sa voči liberálnemu diskurzu bielych feministiek zo strednej vrstvy, ktoré deklarovali, že jedine práca a príjem, ktorý z práce plynie, môžu oslobodiť ženy. Čierne ženy pracovali a popri tom museli preberať aj zodpovednosť za neplatenú prácu, za starostlivosť o rodinu. Práve v tomto kniha bell hooks súznie so skúsenosťou mnohých žien u nás dnes i v období reálneho socializmu. Vtedy ženy veľmi dobre vedeli, že v mnohom umelá emancipácia im prinášala aj neprimerané zaťaženie platenou aj neplatenou prácou.

JC: Ja som v tejto súvislosti dlho hľadala miesto pre svoju mamu a ženy z jej generácie. Keď navštívila Rakúsko, bola fascinovaná, že tam ženy pracujú v domácnosti – majú čas venovať sa utváraniu svojho prostredia, robiť ho pekným a byť so svojimi deťmi. Moja mama patrila ku generácii žien, ktoré takúto možnosť nikdy nedostali. Preto je dôležité opäť pripomenúť myšlienku intersekcionality. Nejde totiž len o oslobodenie manažérok vo firmách. Ide o to, aby mali ženy aj muži čo najväčšiu možnosť výberu a aby sa pri politikách zohľadňovali ich špecifické pozície.

 

Rozhovor pripravili Alexandra Ostertágová a Zuzana Maďarová

Ako citovať tento článok:

red. Prečo stojí za to čítať Feminizmus do vrecka? In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 19/02/2014. Získané 20/11/2018 - 05:04. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/preco-stoji-za-citat-feminizmus-do-vrecka