Premeny príbehu (Carmen)

Pozvánka na diskusiu so Zuzanou Mojžišovou
Pozývame na diskusné stretnutie so spisovateľkou a filmovou kritičkou Zuzanou Mojžišovou, ktorá prednesie úvod do témy Premeny príbehu (Carmen)
 

1541

KEDY: utorok 25. apríla, 18.00
KDE: Knižnica ASPEKTU, Mýtna 38, Bratislava
 
Príbeh o Carmen, vášnivej Cigánke a jej láskach od čias Prospera Meriméea nadobudol v dramatických umeniach nebývalo vela podôb – hudobných, tanečných, filmových. Prelial sa už do tretieho storočia svojej existencie, mení sa, pricom umelecké a spoločenské stereotypy obohacuje, potvrdzuje, ale sa aj im bráni.

Tejto téme sa venuje jedna z piatich kapitol autorkinej knihy Premýšľanie o filmových Rómoch (2014). Aj v ďalších častiach – Tony Gatlif, Použiť či zneužiť?, Od radosti k uštipačnosti, U nás doma – sa zamýšľa nad filmami, hranými aj dokumentárnymi, zahraničnými aj slovenskými, v ktorých vystupujú Rómovia, či už ako hlavné, alebo ako vedľajšie postavy. Okrem poučeného kritického filmologického pohľadu na jednotlivé vybrané tituly Z. Mojžišová priestor svojho uvažovania rozširuje aj o aspekty sociologické či politické.

 
 
Zuzana Mojžišová (1965) vyštudovala filmovú scenáristku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde aj učí na Katedre audiovizuálnych štúdií. Beletristické, žurnalistické ci filmologické texty publikuje v domácich aj zahraničných časopisoch a zborníkoch. Je autorkou viacerých kníh: zbierka poviedok Afrodithé (1997), novela Bon Voyage (2010), Rozprávky na sedem dní (2012), novela Genius loci (2013), filmologické Premýšlanie o filmových Rómoch (2014 ) a súbor časopisecky publikovaných filmových recenzií O ľudoch a snoch (2016). 
 

V elektronickej príručke Filmová výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl (zost. Monika Mikušová, FILMOVÁ A TELEVÍZNA FAKULTA  VŠMU 2016) Zuzana Mojžišová uverejnila kapitolku o Carmen:

***

V roku 1845 napísal francúzsky spisovateľ Prosper Mérimée svoj najznámejší opus: útlu novelu Carmen. O tri dekády  neskôr sa príbehu mladej nespútanej Cigánky chopil Georges Bizet a vytvoril jednu z najhranejších opier sveta. Od tých čias po Carmen siahajú nielen libretisti a skladatelia, ale aj choreografi, divadelníci či filmári. Do dnešných dní v rámci rôznych druhov umenia vznikli desiatky adaptácií Mériméeovej literárnej predlohy; pre ďalšie desiatky diel sa postava najslávnejšej Rómky a jej lások stala motivickým základom variovaným na rozličné spôsoby. 

„Prípad Carmen“ ponúka minimálne dve línie, ktorými sa môže uberať spoločné skúmanie/uvažovanie pedagógov a študentov. To jednoduchšie spočíva v sledovaní jednotlivých filmových adaptácií (neraz zahŕňajúcich aj operné a tanečné spracovania predlohy) a v odhaľovaní zmien v naratívnej štruktúre, zmien v príbehu. To zložitejšie odhaľuje stopy súboja medzi podliehaním móde/tendenciám/stereotypom a vzpieraním sa im. Na ceste premien tohto slávneho príbehu možno navyše vybadať, ako univerzálnosť niekedy ubíja výnimočnosť.

***

Celý text TU.

 
 
***
1540
 
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
 
Ako citovať tento článok:

red. Premeny príbehu (Carmen) In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 19/04/2017. Získané 06/12/2019 - 04:34. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/premeny-pribehu-carmen