Rod v jazyku literárnej tvorby

841ASPEKTin jar 2015 _ SURFUJEME _ na webových stránkach ASPEKTU _ Čítajte texty, ktoré boli o téme rodu a jazyka publikované na stránkach internetovej ASPEKTin aj tlačeného časopisu Aspekt.

O písaní žien, o jazyku, ktorý (ne)umožňuje vyjadriť určitú skúsenosť či identitu. Ako možno používať jazyk (nielen) vo feministickej literárnej tvorbe a ako o jazyku uvažuje literárna veda či samotné spisovateľky?

 

Jazyk lásky
Lenka Krištofová píše o významnom diele Jazyk lásky, v ktorom Julia Kristeva rozvíja svoju teóriu jazyka a literatúry nadväzujúc na semiotiku a psychoanalýzu: „Jej uvažovanie o literárnom texte a jazyku ako o fenoménoch implicitne politicky príznakových je, samozrejme, momentom, ktorý inšpiruje mnohé feministické autorky a podporuje ich vo vlastných úvahách.“ Celý článok nájdete TU.

***

Francúzska ženská literárna tvorba a kritika
Čo je to écriture féminine – ženské písanie či écriture au féminin – písanie na ženský spôsob? Ako možno na literárny jazyk nahliadať z rodovej a feministickej perspektívy? Čítajte o francúzskej ženskej literárnej tvorbe a kritike v článku Kataríny Kenížovej-Bednárovej, ktorý vyšiel v časopise Aspekt 1/1995. Celý článok si môžete prečítať aj TU.

***

Elaine Showalter a gynokritika
O koncepcii feministickej literárnej kritiky Elaine Showalter píše Libora Indruchová: „Showalter dělí ženské psaní do čtyř modelů podle jeho jinakosti, odlišnosti od mužského psaní: rozlišuje model biologický, lingvistický, psychoanalytický a kulturní. Všechny tyto modely usilují o nalezení terminologie, která by ‚femininnímu‘ odňala stereotypní spojování s podřadností.“ Článok vyšiel v časopise Aspekt 1/1995, prečítať si ho môžete aj TU.

***

Nový svet Hany Gregorovej
O jazykových bariérach i naplnení feministických tendencií Hany Gregorovej v zbierke Ženy píše Kristína Pavlovičová: „V danom období totiž slovenská kultúra nedisponovala pojmovým aparátom, ktorý by dostačujúco vládal vstupovať do komunikácie s menšinovými subkultúrami, ako je to dnes. Z toho vyplýva, že jazyková bariéra nedovolila ani samej H. Gregorovej rozvinúť do plnej miery akýkoľvek konštrukt iného než normatívne povoleného erotického vzťahu.“ Celý text nájdete TU.

***

Iný, a predsa zrozumiteľný jazyk
„Meta Kušar je úspešná aj vo vynachádzaní svojského spôsobu zápisu. V duchu postštrukturalizmu a écriture féminine sa pokúša subverzívne naštrbiť ‚symbolický‘ jazyk zvnútra, resp. preorganizovať ho. Jej výpoveď je potom ťažšie uchopiteľná a komplikovaná, nie však hermetická a samoúčelne bujará.“ O poetickom jazyku Mety Kušar píše Derek Rebro. Recenziu na slovenský preklad zbierky Ľubľana nájdete TU.

***
Pravda o Jelinek: na margo jednej ceny
„Dôslednou dekonštrukciou mapuje aktuálny sociálno-jazykový kontext nenáhodne a prísne vedome zvoleného materiálu. Opakuje, napodobuje, prevracia a obracia do omrzenia a do zhnusenia, nedá vydýchnuť – sebe, mne ani postavám zaľudňujúcim jej neľudské literárne svety, ktoré bývajú tými najhoršími z možných svetov.“ O jazyku Elfriede Jelinek, ktorý nedá vydýchnuť, píše Jana Cviková TU.

***

Readymade (auto)portrét páchateľky Jelinek
„Beriem jazyk za slovo, nedovolím slovám len tak uplynúť, schmatnem ich za pačesy asociatívnych reťazcov. Za mojím nutkaním aliterovať, parafrázovať atď. sa skrýva prastaré prianie donútiť samotný jazyk, aby povedal pravdu a aby rezignoval na svoj ideologický charakter.“ O pozoruhodnom jazyku Elfriede Jelinek v pozoruhodnom (auto)portréte píše Jana Cviková v úvode k 2. vydaniu slovenského prekladu knihy Milenky. Cely text nájdete TU.

***

Láska ide cez žalúďok
„Hrubaničovej jazyk nie je ‚fialkou podhradských‘. Je ‚boľavý a plný pľuzgierov‘, no neostáva pri napísanom, hovorí, vyplazuje sa svetu. Pokúša normu, za ktorej ‚porušenie sa v niektorých krajinách platí životom! oko za oko, jazyk za jazyk! dikcia za dikciu!‘“ Ukážku z knihy Láska ide cez Žalúďok, rozhovory s autorkou či video z čítačky nájdete TU.

***

Za zdvihnutou oponou
„Jazyk lyrickej hrdinky je často expresívny, drsný, občas vulgárny, no zakaždým uveriteľný a presvedčivý. Neodrádza tak svojimi ‚prozaickými‘ veršami, pretože cez ne presvitá momentálne síce ukričaná a nahnevaná, no akejkoľvek pózy (aj tej drsnej) zbavená existencia, ktorá sa proste len potrebuje vykričať...“ Celú recenziu knihy Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa autorky Marcely Veselkovej si prečítate TU.

***

Jana Bodnárová premietala a čítala
„Je rozvedená. Vzala si cudzinca. ‚Muž odišiel, ale jazyk zostal,‘ priznala sa s plachým úsmevom. Z jazyka muža, ktorý ju zo žiarlivosti bil a chľastal, prekladá knihy. Ten jazyk je jej nový príbuzný. Incestne sa s ním mazná.“ O mužovom cudzom jazyku píše vo svojej poviedke Jana Bodnárová. Celý úryvok nájdete v časopise Aspekt 1/2002 alebo TU.

***

Vrátila som Nemcom ich jazyk. Rozhovor s Irenou Brežnou
O „svojom“ nemeckom jazyku hovorí švajčiarska spisovateľka slovenského pôvodu Irena Brežná v rozhovore s Veronikou Gallisovou: „Je to zvláštne, že mi ľudia ďakujú a hovoria mi, že som im vrátila ich jazyk. Myslím si, že by to bolo treba nejako vedecky preskúmať, aký vplyv má na moju nemčinu slovenčina.“ Celý rozhovor nájdete TU.

***

Rozhovor Hany Fábry s Irenou Brežnou: Symbióza je nebezpečná
O „svojom“ nemeckom jazyku hovorí Irena Brežná aj v rozhovore s Hanou Fábry TU.

***

Slobodná nesloboda
O jazyku spisovateľky Ireny Brežnej píše spisovateľka Svetlana Žuchová: „Sama hovorí – a hovorila o tom aj v spomínanom rozhovore – o svojej citlivosti k reči, k rôznym prízvukom, o svojom vnímaní švajčiarskej nemčiny silne odlišnej od spisovnej ‚Hochdeutsch‘, či o svojej takzvanej ‚jazykovej neuróze‘ (termín, ktorý sama používa), pocite, ktorý ju premkne pri istom zvuku reči.“ Celý text nájdete TU.

 

Zoznam článkov je súčasťou on-line publikácie ASPEKTin 2015 – NEtlačený výber z textov www.aspekt.sk. Tentoraz sa naša kolektívna editorka a autorka JAZYČNICA rozhodla pre virtuálnu podobu aktualizovaného výberu a ponúka rozsiahly, tematicky štruktúrovaný výber textov z rovnomenného feministického webzinu na www.aspekt.sk, ktoré sa najrôznejšími spôsobmi (do)týkajú diskutovanej témy inkluzívneho, rodovo vyváženého používania jazyka.

Ako citovať tento článok:

red. Rod v jazyku literárnej tvorby In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 04/03/2015. Získané 13/06/2019 - 20:40. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/rod-v-jazyku-literarnej-tvorby