Seminár o rodovo vyváženom jazyku

31. marca 2015 sa v popoludňajších a večerných hodinách konal v zasadačke Ústavu svetovej literatúry SAV seminár na tému Rodovo vyvážený jazyk, ktorý zorganizovala feministická vzdelávacia a publikačná organizácia ASPEKT. Seminár moderovala Jana Cviková, ktorá – ako zostavovateľka a editorka – predstavila publikáciu Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka (autorský kolektív: Jana Cviková, ed., Jana Juráňová, Ľubica Kobová, Zuzana Maďarová, Alexandra Ostertágová, Lucia Satinská, Júlia Vrábľová, Maroš Terkanič), ako aj príručku Ako používať rodovo vyvážený jazyk. Možnosti, otázky, príklady spracovanú na základe uvedenej analýzy. Jana Cviková vo svojom príspevku hovorila o rodovo vyváženom jazyku ako o nástroji a ukazovateli stavu rodovej rovnosti v spoločnosti a predstavila kľúčové aspekty používania rodovo vyváženého jazyka. Venovala sa i rodu ako významnej kategórii, ktorá sa uplatňuje v premýšľaní o jazyku, pričom zdôraznila, že jazykový systém a jazyková prax, ako aj s nimi spojené inštitúcie sú súčasťou procesu re/produkcie rodovej ne/rovnosti v spoločnosti.

Maroš Terkanič sa venoval súvislostiam jazyka a práva. Uviedol okrem iného, že najhlbšie opodstatnenie používania rodovo vyváženého jazyka možno nájsť v Ústave SR, ktorá nepripúšťa diskrimináciu z dôvodu pohlavia či rodu. Poukázal tiež na medzinárodné zmluvné záväzky, na základe ktorých má Slovensko z právneho i politicko-právneho hľadiska všetky predpoklady, aby pristúpilo k rozvíjaniu používania rodovo vyváženého jazyka a konštatoval, že úprava právnych textov do rodovo vyváženej podoby je často nenáročná a môže prispievať k spresneniu právnych formulácií.

Alexandra Ostertágová sa zamerala na problém používania generického maskulína, pričom vychádzala z výskumu v oblasti percepcie gramatického rodu osôb, ktorý dokázal problematickosť nekritického používania mužského rodu v zástupnej funkcii.
Na seminári sa viackrát zdôraznilo, že problematika používania rodovo vyváženého jazyka sa často zužuje na generické maskulínum. Vyplynulo to aj z rozhovorov s osobami pracujúcimi vo verejnej správe. Autorka analýzy týchto rozhovorov Zuzana Maďarová sa vo svojom príspevku venovala súvislosti medzi akceptáciou rodovej rovnosti a rodovo vyváženého jazyka.

O tom, že rodová vyváženosť sa netýka len slovenčiny, hovorila Lucia Satinská, ktorá sa v analýze venovala problematike rodovo citlivého vyjadrovania v maďarčine v Maďarsku a na Slovensku.

Publikum mimoriadne zaujala aj diskusia o rodovo zaťaženej praxi zmeny priezviska ženy pri uzavretí manželstva. Informáciou o svojej diplomovej práci skúmajúcej túto prax znevýhodňujúcu ženy a privilegujúcu mužov ju uviedla Daniela Komanická.

Na seminári vystúpila aj Jana Valdrová, autorka prvej príručky rodovo korektného vyjadrovania v ČR a odborná posudzovateľka Analýzy významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka. Po zhodnotení obsahu a kontextu vypracovanej analýzy sa vo svojej prezentácii venovala reflexii aktuálnych diskusií o rodovo spravodlivom jazyku v Rakúsku a možnej inšpirácii pre kontext Slovenska a Českej republiky (viac v článku Jany Valdrovej na www.aspekt.sk).

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu zodpovedá výlučne Záujmové združenie žien ASPEKT.