Starnúť s Gráciou alebo Last fuckable day...

Prológ. Kým začneme...

(Prvá časť: žena sedí na stoličke, príjemné prítmie)

Vždy som mala rada ženy a odkedy som v roku 1993 natrafila na Aspekt, mala som rada aj ASPEKT. Preto som sa rozhodla: napíšem, možno raz aj zahrám, v každom prípade, pokúsim sa. ASPEKT je ASPEKT, dal výzvu, ženy, píšte o sebe... Kto sa nás, žien, na niečo pýta? Dal výzvu, dala výzvu, lebo za ASPEKTOM sú a boli ženy. Dokým sa neobjavila Aspekt v tom minulom storočí, bože, to je pekne dávno, vlastne nepekne dávno, lenže stále nie tak hnusne dávno, aby sme si to nepamätali, ešte sme nevymreli všetky, čo Aspekt osobne poznali a čítali... Čas letí, čas je hrozný šarlatán. Nechce sa mi veriť, že ASPEKT má tridsať, že ušlo toľko rokov... Pozerám sa na seba, ako teraz vyzerám, čo robím, prečo to robím, zatiaľ ma poriadne nevidíte, a nič nerobím, ale to je zámer... Darmo si hovoríme: vek je len v hlave. Závisí od toho, v ktorej a na akom krku tá hlava sedí. Už Mária Terézia vedela, že dobré názory sú zbytočné, rozhodujúce je, kto ich má. Veru, vek nie je len číslo, vek je váš status a kým redbul nám dáva krídla, vek vám ich láme. Dlho som si myslela, že ma predurčuje najmä to, že som žena. Posledných desať rokov začínam chápať, čo znamená kombinácia žena a vek. Pri veku ženy platí krutá matematika. Poznáme to, napr. od štyridsiatky má stále tridsaťpäť rokov! Určite už tušíte, o čom bude tento príspevok. Preto sa vraciam k prvej vete. Vždy som mala rada ženy. Nie, nie som lesba. Akosi som život okolo mňa a sama so sebou zvládala normálne ako heterosexuálka. Používam minulý čas, zvládala, zase tým, sorry, upozorňujem na istú konečnosť nášho zvládania... Opäť sa nám na scéne vynára vek. Ste vyrovnané so svojím vekom? Je to pre vás normálne? Cítite sa dobre? Normálne? Chápem tie podozrievavé pohľady, čo je normálne? Otázka do publika. Neodpovedáme, v dnešných pomeroch ťažko povedať. Pozor, pozor, pri žene to určite vieme. Aj teraz, v našich slovenských pomeroch! Porozmýšľajme, i keď nevedno, či máme čím... Haha, aj to nám, vám určite vraveli. Normálne je: päť P! Hm, dnes jedno P môže vypadnúť. (smiech) Vieme, ktoré P vypadne, my, ktoré vieme... Túto skratku sa nechystám ihneď odšifrovať pre najmladšie ročníky v publiku, pre generáciu mileniálov a snehových vločiek, všetko tým dnešným deťom predžujeme, vysvetľujeme z onoho a tamtoho hľadiska, aby správne pochopili, necítili diskomfort... a zdá sa, že chápu čím ďalej menej a roztopia sa pri prvom probléme. Naša chyba. Nech na to prídu samé. Koncom storočia ho nahradila trojka, teda tzv. tri B. Ak neodídete, spolu na to prídeme, čo je päť P a čo tri B. Bohovská baba, drzaňa, to je papuľa, pekné číslo, chuligánka, sexbomba, ježibaba... Jedna taká ma učila slovenčinu, nosila žltú blúzu a zelenú sukňu nad kolená, to sa vtedy, v 70. rokoch minulého storočia, zrejme nezhodovalo s predstavou slušne oblečenej pedagogičky na socialistickom gymnáziu, kde sa buduje mier a mládež je buditeľkou rána. Nehovoriac o tom, že mala decko bez manžela a v tom čase nebola matkou samoživiteľkou, ale chuderou, alebo skôr, no, kurvou. Ináč sa mala fajn. Však jej dovolili učiť deti. Vravela nám, pamätám si dobre, to len opäť jemne naznačujem, že o niekoľko viet sa dostaneme k jadru môjho príspevku o ženskom starnutí, vravela nám... Eva, tak sa volala tá nebojsaňa v žltej blúze, napríklad – čím skôr pochopíte, že človek je človeku vlkom, tým lepšie. Kým sa toto nezmení, na svete nebude dobre. No, nebojte sa, žiadnej zmeny sa nedožijeme, ani vy. Na druhej strane zdôrazňovala, kto chce s vlkmi byť, musí s vlkmi vyť. To sa vám oplatí. To sa na Slovensku oplatí. Eva nás, okrem sociálnych lekcií, zoznámila so základnými pravidlami beauty mágie, pozerala sa na nás, puberťáčky s vyrážkami, a znechutene vravela, načo sa maľujete, načo to robíte, kvôli komu? Neviete. Veru, neviete, ani netušíte! Ani komu zarábate na vilu! Alebo, túto vetu prednášala s hlbokým povzdychom, prírodná krása, najkrajšia krása, len kde tú krásu zobrať, však? Darmo sa snažíte. A poslala ma, nás, viaceré, umyť si oči, k umývadlu. Bolo to zakázané. Maľovať sa do školy. Keď teraz vidím tie masky, s ktorými omladina chodí do školy, ani sa nečudujem, že nie je jasné, kto bol v škole a kto sa ulial... Zdá sa, že sa udiali veľké zmeny. Udiali sa? Čím som staršia, tým častejšie sa vraciam k výrokom mojej učiteľky. Už ste pochopili, tento príspevok je komentárom staršej, ak nie starej, určite však starnúcej ženy, o tom, aké to je byť ženou na Slovensku, najmä tou staršou ženou. Najpresnejšie v tzv. starobnom dôchodku. Dnes sa obrovskému záujmu teší stand up, a tak sme sa dohodli medzi sebou, ja a moja staroba, že sa pred uložením do čiernej diery pokúsime o niečo nenormálne. Stand up starej baby. Lebo neexistuje stand up nad štyridsať. S váhou nad osemdesiat kg. A bez kyseliny hyalurónovej na tvári. Podebatujeme, ako sa dá starnúť, berúc do úvahy výroky dnes už mŕtvej profesorky Evy, večne živé päť P alebo tri B. Posvietime si na súvislosti medzi ženským starnutím a last fuckable day... Generáciám M a snow flakes neprekladám, starším neskôr vysvetlím, robím to, aby bol aký taký vekový balans, haha. Pretože, aj na starnutie sú zaručené recepty: muži nestarnú a ženy...? (odpoveď z publika). Presne. Ako viete? Starnú. A keď už starneme, musíme starnúť s gráciou. Show must go on.

II. 

(Žena sa postaví, vidieť jej vek, postavu, telo. Má priesvitné šaty, ale v istej chvíli si dá na seba kabát, aby nebolo vidno „brucho“ a „stĺpiky namiesto dlhých nôh“. Baví sa.)

(zaznie džingel) Odteraz používame džingel. Šou je to náročná, navyše má byť veselá, a preto, aby sme sa nepoplietli, musíme mať jasnú kostru rozprávania. Tú máme, päť P a tri B, slovo grácia. To slovo poznáme. Starneme s gráciou, rovná sa s eleganciou. Opakujem s gráciou. G R Á C I O U? (ukáže si na čelo) Chápeme? Dievčatá moje zlaté, môžem vám tak hovoriť? Grácie boli vždy viaceré, takže sme v tom proste spolu, či to chceme, alebo nechceme, ale ako sa hovorí, keď sú dvaja v sračkách, je to lepšie, ako keď si v tom sám, sama... Naše Grácie sa vždy chytali za ruky, ako keby chceli tancovať. Kedy sa vám naposledy zachcelo, prosím, tancovať? Kde by sme s týmto ksichtom, bruchom, telom mohli ísť na didžinu? Kto to vymyslel? S Gráciou? Asi nikto, ono SA TO samo kdesi vynorilo, nežne a krásne ako z morskej peny. Aj keď Slovensko neleží pri mori. To je len dôkaz, že niektoré myšlienky a pravidlá sa prenášajú vzduchom a hneď s prekladom. Do slovenčiny. Grácie boli dcéry Dia a morskej bohyne... Čiže, keď si to povieme po lopate, starnime ako morské bohyne! Predpokladám, že sa všetky, ako tu sedíme, cítime ako morské bohyne a vieme, že sme morské bohyne! A morské bohyne nemajú vek. Nie sú choré, nie sú chudobné, netrápia sa s deťmi, s mužmi, s prácou. Neotravujú iných tým, že existujú. Starnime s vkusom, pôvabom, ladne. Tancujme pritom. Rozdávajme veselosť a pôvab. Postavia nám chrám, ako tým Gráciám. Nechcela som, aby sa mi to rýmovalo, ale to bude už to božské, čo sa objavuje v každej starene. Ak to necítite, pomôžte si, štamperlík sem, štamperlík tam... keď nás starosť omína, ponorme ju do vína, Adele, viete ktorá... áno, tá krásna Adele, spevácka star, mala už doobeda v sebe štyri litre vína, kým začala tvoriť a aká pekná muzička sa jej vydarila, ženy pijú, pijú tajne, aj bohyne, ako by si to inak zniesla, mám vymenovať tie známe tváričky, o ktorých vieme, že pili... treba si vypáliť červíka, každého červíčka pochybností! Istá grácia (aj Grácia) je predsa v každej z nás. Skúsime? Postavíme sa? Rozcvičíme našu dušu, dušinky? Ideme na to! (hudba z Adele, rytmus, tanec, smiech, džingel) Výborne, aké graciózne. Aké ľudské? Každé zlyhanie je ľudské. (pauza) Nepresvedčila som vás. Okej. Ani samu seba. Navyše, latinské gracilis znamená jemný, štíhly, chudý. Sme štíhle? Pôvabné? No, dievčatá?! Vidíte, čo vidím na sebe ja? (ukazuje kruhy pod očami, zvädnuté ruky, tučné miesta, komická gestikulácia) Moja mama po šesťdesiatke vystrihovala svoju hlavu a telo z rodinných fotiek. Proste sa z nich odfikla. My, jej deti, sme spontánne kričali, dobre vyzeráš, vôbec nestarneš, čo robíš?, bola dosť pekná, vlastne bola krásna v mladosti a ona nad nami mávla rukou, netrepte, kto je zvedavý na to, ako vyzerám? No, kto? (pošepky) Ženy, my to máme lepšie, dnes sa dajú všetky fotky na sociálnych sieťach retušovať. Prekryť filtrom, na fotke môžete mať stále štyridsať a byť slim. Zatiaľ som sa ten trik nenaučila a bojím sa spýtať dcéry, ako sa to robí. Aká som, taká som. Ale neviem, či len nemachrujem. Staroba choroba. Staroba chudoba. Staroba poroba. (džingel)

III.

Odporúčanie, aby sme starli s gráciou, bolo prítomné v nemenovanom pomerne známom časopise, ktorý sa venuje ženám a lifestylu a zdravej výžive a úžasným hrdinkám a umeniu a architektúre a ekológii a feminizmu a toto všetko dáva dokopy. Najkrajšie sme práve teraz – bol nadpis jedného článku a v ňom sedem žien rôzneho veku, dve vo veku 75 a 65, zvyšných päť malo 37, 44, 43, 46 a 44, rozprávali svoje skúsenosti s tým, ako sa netrápia nad vekom, ako sa zžili so svojím telom, nachádzajú rôzne metódy sebapoznania, meditácie, dobré krémy a pokoj v duši. Lebo starobu neriešia. Rozumiem, že päť z nich starobu nerieši, však nemajú ani päťdesiat, ale desivé na tom je, že vo veku tridsaťsedem rokov sa skúmajú z pohľadu starej ženy. A tvrdia, že vek je len číslo, všetko je v hlave. Niekedy si dajú botox, niekedy parfum, doprajú si pekné oblečenie, vaňu s eko nezávadnou kozmetikou, majú rady svoju prácu a rodinu... A, samozrejme, sú za to, aby si každá žena robila so svojím telom a svojou dušou, čo chce. Pretože každá žena je krásna, len sa treba trochu s tým popasovať. A vyrovnať. A tak cenu za najkrajšiu ženu získava: plastický chirurg a beauty priemysel! (džingel) Moderný časopis. Veľmi gustiózny. Myslím, že prišiel rad na zamyslenie s názvom last fuckable day. Všeličo sme sa dozvedeli, pospomínali, ale o sexe v starobe ani slovo, i keď dnes už slovo sex nie je tabu ani nadávka. Takže, kedy bol, kedy je ten last fuckable day, ktorý vám dáva šancu, že ešte asi žijete a máte hormóny v poriadku, vyrábať deti vás už nebantuje, ale chtíč vás ešte dokonale okupuje? Dobre, prekladám pre moju generáciu, to slovné spojenie, v prenesenom význame, vlastne ani nie v prenesenom, lebo inak ako telesne sa súložiť nedá, to je potom celibát... ježišmária, toto musím povedať, moja mama mi vravievala, keď to ešte malo pre mňa zmysel, vieš, aká je najlepšia antikoncepcia? Acylpyrín medzi kolenami. (haha) No a tá inkriminovaná veta je: kedy ste si naposledy zatrtkali? Alebo kedy bude, je váš posledný trtkací deň? Ak ste, nie ste sama... to je jedno. Kedy, v akom čase, v akom veku sa stávate neviditeľnou pre svojho muža, ostatných mužov, ženy, deti, okolie a stávate sa niečím medzi tieňom a kusom nábytku? No. Pod štyridsať to nejde. Táto veta nie je celkom slovenská, zistili sme, že je prebratá z amerického stand upu, a už to dokončíme, zaznela tam aj otázka, kedy je konečný trtkací deň pre muža? Po tejto otázke nastal hurónsky hlasný smiech. Nechápala som a potom som si v literatúre našla, že mladšia sexuálna partnerka mužskú sexuálnu aktivitu skutočne oživuje, potvrdzujú to všetci sexuológovia a tiež je známe, že osemdesiatroční ruskí generáli (asi je jedno, či ruskí) si svoju fyzickú formu udržiavali sexom s mladými dievčatami. A došli sme, dievčatá. Staré ženy stvoril pánbožko mužom z pomsty. (džingel)

IV.

A sme pri našich milých päť P! Mileniálky a snehové vločky, pozor! Termín päť P sa intenzívne používal do 70. rokov, niektoré zdroje tvrdia vraj do konca 50. rokov minulého storočia, ale vieme svoje, veci ostávajú, len názvy sa menia. Pekná, pracovitá, plno peňazí, poctivá/panna, pobožná. Isté obmeny boli, našla som pred pár rokmi v denníku Postoj, napr. pekná, poriadkumilovná, pre domácnosť užitočná, príjemná, poslušná... Pobožná sa rovnalo poslušná a pri pracovitej sme často počúvali, ona podaromnici neobsedí, robota jej pod rukami horí, aj do voza, aj do koča, kam čert nemôže, pošle ženu... ešte lepšie peknú ženu. Pozor, nie starenu. S tou sa nám spájalo, púšťa si jazyk na špacír, len hubou melie, čo sa babe chcelo, to sa babe snilo, radšej jebnúť z rebríka, ako starú z Plevníka... Samozrejme, jedným dychom sa pri slove pekná spomínala aj takzvaná duševná krása. Tá bola dôležitá. Ako napísal klasik WSCH: „Hlúpou byť pekná žena nemôže, bo k úspechu jej aj hlúposť pomôže.“ Othello. (džingel) Reklama na ikonickú mladú a zdravú a pracovitú ženu od rána do úmoru trvá a trvá, koľko talentov sa na nej zdokonalilo... Vy sa možno usmievate, kde také ženy sú, kde ich dneska vziať? Hm, máte trochu pravdu, nie je to tak dávno, pár týždňov, sa mi sťažoval kolega, že jeho syn sa nechce ženiť, už to bolo na spadnutie... svadba, všetci sa tešili, však dieťa na ceste... a zrazu dilema. Syn si to rozmyslel, napriek záväzku. (gestikulácia s bruchom) Dôvody zarazili aj môjho kolegu, ktorého smelo môžem označiť za tradičný model gaučmana, ledva zdvihne nohy, keď jeho žena vysáva... Syn sa nechce ženiť, lebo jeho partnerka nemá rada domáce práce. Syn si nevie predstaviť, čo bude ďalej, lebo ani on nemá rád domáce práce a kto sa bude starať o dieťa a o byt, keď sa vráti domov unavený z roboty? Márne ho presvedčoval, že žena na to naskočí, hneď ako porodí... Syn vedel, že nenaskočí, syn bude musieť platiť upratovačku a to si musí dobre spočítať. Časy sa zmenili. Zmenili? Začiatkom tohto milénia vystriedalo päť P tri B – byt, bohatá, babička. Všimnime si, že nám znenazdajky krása vypadla von z kola a pribudla babička, opatrovateľka. Nepochybujem, že byt a peniaze sú dôležité, napriek všelijakým súčasným posunom vo vzťahoch, ako napr. mama hotel, single radical... Krása sa síce nespomína, ale je určite pridanou hodnotou spolu s bytom a bohatstvom, lebo je dokázané, že šarmantné ženy zarábajú viac. Ale – babička? Dnes? Keď je deti vychovávať ťažšie a ťažšie? Keď sa menia všetky možné prístupy k tomu, ako rozvíjať osobnosť dieťaťa a ako v ňom – sofistikovane koncepčne psychologicky motivovane s využitím poznatkov autoritatívnych vied ako medicína, biológia, fyzika a kvantová mechanika, vrátane IT – nezahubiť tvorivosť, to všetko ľudské a božské, čo v sebe máme, ako sa to stalo nám a našim deťom? Musíme sa vyrovnať s pocitom, že sme fuckt nič nezvládli. Byť dnes babičkou je džob na full time a myslím, že žiadna z nás takú skurvenú dokonalosť nedosahuje. (džingel) Takže sa pokorne vrátime k našej kráse. Lenže kde tú krásu zobrať, však, pani profesorka? A ešte po štyridsiatke? Je pochopiteľné, že žena robí všetko, aby ju nepoznačil čas. (Denník Pravda) Vyzeráte výborne, ale predsa, počítate s tým, že sa vám raz niekto pekne poďakuje? Že príde zmena? Možno máte viac skúseností, znalostí, ale zmena je zmena. Nové za staré. (Nový čas) Tretí vek môže byť najkrajším vekom života, len ľudí nesmú trápiť problémy s peniazmi a chorobami. (Denník N) Aby ste sa mali na dôchodku dobre, netreba sa voziť na motorke, túžiť potápať sa v Karibiku. Treba sa zamerať na duchovné, nie materiálne hodnoty. V živote nič reálne nie je isté. (Penzia) Tešiť sa môžeme na rôzne sny, môžeme si predstavovať... okopávanie záhradky, puzzle, kino, rybačku... avšak musíme si položiť otázku, z čoho budeme žiť? (Hospodárske noviny) Vo veku okolo päťdesiatky môže prísť nečakaný úder, oslabené srdce, osteoporóza, komplikácie so sexualitou, napriek tomu nás vždy zaskočí, že sa niečo deje práve s nami. Pripadá nám, akoby nás zradilo vlastné telo. Čo s načatou starobou? (Sme) Človek je človeku vlkom. Kto chce s vlkmi byť, musí s vlkmi vyť. To sa oplatí. (Eva Glóriková, 1977). Posledný citát: Pozor, staroba je nákazlivá. Dostane ju každá. Nedajme sa nakaziť! (XXX) A to my, morské bohyne, dokážeme.

Poslednou časťou tohto nenormálneho stand upu je štatistika. Viem, je to nepatričný dodatok. Niekedy môže byť stand up aj sociálny. Najmä nech je to krátke. Bude. Priemerný dôchodok 515 eur mesačne má viac ako 55 percent všetkých seniorov, všetci títo majú na deň 3,6 eura na potraviny. Na vzdelávanie má dôchodca 7,33 eur mesačne, na rekreáciu a kultúru 38, 65 eur mesačne. Na lieky má 10, 83 eur na mesiac. Návšteva sauny vo wellness na tri hodiny stojí 29, 70 eur. 50 l vrecko zeminy do záhrady 8 eur. Treba ich veľa. Lieky stoja najmenej 30 až 60 eur mesačne. Minimálna mzda je 646 eur, priemerná mzda na Slovensku je 1295 eur. Hodinová mzda 4,023 eur. Dôchodkyne sú na tom horšie, málo z nich bolo vo významných funkciách alebo na dôležitých postoch. Veľa z nich je osamelých a žije na hranici chudoby. Žiaľ, všeobecné štatistiky tieto údaje nerozlišujú, zatiaľ sa rodovo citlivo nevykonávajú. Údaje sú z roku 2022 a 2023, zdroj Štatistický úrad.

Iveta Škripková

Stand up Starnúť s Gráciou, alebo last fuckable day... sme vybrali na publikovanie v rámci súťaže textov pre webzin ASPEKTin, ktorú sme vyhlásili v marci 2023.