Tri fľaše do čaju

Znova tri fľaše. Budvar a dve plzne, tie mala najradšej. Schádza výťahom zo šiesteho poschodia a cestou do obchodu vhadzuje fľašky do kontajnera na sklo. Postupne, jednu po druhej. Hronského ulica sa napĺňa zvukom rozbíjajúceho sa skla. Ako hymna, ktorá ho odprevádza do nového dňa, ako jej hlas, ktorý každé ráno splýval s pišťaním čajníka. Nádoba sa rozbila a hlas pochovali. Odvtedy neraňajkuje a chodí do obchodu. Predavačky pozdraví, lebo inak sa mračia a z toho má nepochopiteľný strach. Nepotrebuje si znepríjemňovať život, bez raňajok aj tak nestojí za nič. Do košíka naloží znova tri fľaše, jeden budvar a dve plzne. Zastaví sa pri regáli s pečivom a porovná ceny bieleho a tmavého chleba. Vezme si päť rožkov, bravčovú paštétu a minerálku. Nákup si odnesie v plátennej taške naspäť domov, kde pri vchode stretne susedku s bláznivým čiernym psom, ktorý ho vždy celého oblíže. Zatvári sa prísne, aby mala výčitky svedomia a pochopila, že psy treba vychovávať, nie nechať ich len tak naverímboha vystrájať. Za zatvorenými dverami výťahu sa nechtiac usmeje, ale rýchlo sa začne znovu kontrolovať a kým dorazí na šieste poschodie, chráni ho známy kamenný výraz. Veď nie je žiadna padavka. Ani kým žila, sa neusmieval. A koľkokrát mu to vyčítala, vraj je ako z ľadu...

Zatvorí za sebou dvere a zrútia sa na neho zapratané steny trojizbového bytu. Obrazy, rozhádzané topánky a na vešiaku zavesený jej kabát. Pohladí ho dlaňou, v hlave sa mu vynorí Annina postava s nákupnou taškou. Chodievala zhrbená pod ťarchou pivových fliaš, vystierala sa až v kuchyni, pri výlevke so špinavými riadmi. Inak si ju pamätá stále zhrbenú. Pri práčke, keď triedila bielizeň, keď ustielala postele, alebo umývala dlážku. Vždy bola blízko k zemi, až s ňou splynula.

Sadne si v kuchyni k oknu a natrie si rožok paštétou. Otvorí pivo a naleje peniaci sa nápoj do dvoch pohárov. Jeden postaví na parapetnú dosku, druhým si štrngne, uchlipne a zahľadí sa na kopu špinavých ponožiek v kúpeľni. Dnes bude prať, už sa rozhodol. Kľakne si k práčke a začne triediť. Ako to robievala ona - tmavé do práčky, biele vedľa a potom naopak. Ako keď hrával šach, biele a čierne políčka, figúrky rozostavené na hracej ploche. Aj oni vždy stáli proti sebe, chceli sa navzájom poraziť, šach mat na čo najmenší počet ťahov. Jeho hracím poľom bol svet, Anna kraľovala doma. Kraľovala? Tak prečo sa on cíti doma pešiakom. Posúva sa po jednom políčku a cesty späť niet. Možno nebola až takou hrdou kráľovnou, za akú ju vždy mal. Nikdy nepovedala, že je nespokojná, teda, nikdy to nepočul. Rozmýšľa, kedy sa prestali rozprávať, čo sa stalo, že z nej prestali vychádzať slová. Aj s tým riadom si bola bližšia, brala ho do rúk, hľadala mu miesto. Jej miesto bolo v troch zaprataných izbách. A ešte v miestnom obchode - prechodné bydlisko. Aj s predavačkami sa rozprávala viac ako s ním. Chcel sa jej spýtať, kam schovala kľúč od svojich úst. Možno do bielej nory s gombíkmi na pranie, možno do skrinky s riadmi alebo na vešiak medzi jeho obleky. A možno mu ho dávala každé ráno do šálky s čajom. Nespýtal sa a teraz háda. Dala mu šach mat, až keď ju pochoval.

Dopije pivo a otvorí okno. Mala by sa vrátiť, aby si vysvetlili nedopovedané veci. Nemusel by nalievať posmrtné pivo, aby jej vynahradil všetky poháre, ktoré vypil sám. Teda sám nie, ale bez nej. Ona doma pila čaj a čakala. Keď sa vracal, svietilo sa v spálni, ale po jeho príchode bolo zhasnuté. Len tma, ticho a myšlienky, ktoré mu vyčítali neskorú hodinu. Možno odtiaľ pochádzalo jej mlčanie, z dna pivového pohára. Musel by žiť ešte dlhé roky, aby jej vynahradil všetky litre.

Zahľadí sa von, k odpadkovým košom, na ktoré pršia žlto-červené listy. Aj pred rokom to bol rovnaký pohľad, na neho, aj na jeseň. Už dva roky trávi väčšinu času v kuchyni, v kúpeľni a v spálni, kým jeho kamaráti hrajú pri pive šach. Po desaťročiach zmenil svoje pôsobisko. Čistí si svedomie vo vedre pri umývaní okien a dlážky. Nepomáha, asi slabý saponát.

Zapáli svetlo a dopije poslednú fľašu. Pohár na okne je stále plný. Možno by jej mal ponúknuť čaj, keď už nezaberá ani plzeň. V mladosti jej vždy chutila, ale čím viac pil on, tým menej vypila Anna. Zajtra postaví k oknu šálku čaju s citrónom. Bude si umývať svedomie čiernym čajom, aspoň budú farebne ladiť. A operie biele veci, aby udržal šachovú partiu.

Ako citovať tento článok:

red. Tri fľaše do čaju In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 23/07/2011. Získané 09/12/2019 - 14:31. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/tri-flase-do-caju