Václav Bělohradský: Feminizmus je boj o porozumenie

„Čo je legitímne, nie je nikdy úplne legálne, a čo je legálne, nie je nikdy úplne legitímne," tvrdí popredný filozof, sociológ a politológ, profesor Václav Bělohradský, ktorý pôsobí na univerzite v talianskom Terste. V dňoch 9. a 10. februára navštívil Bratislavu, kde sa zúčastnil na konferencii Katedry filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, ako aj na prednáške o postsekulárnej spoločnosti, ktorú spolu s uvedenou katedrou usporiadalo Slovenské filozofické združenie pri SAV. Podľa Bělohradského pojem postsekulárna spoločnosť reflektuje, že sa v súčasnej spoločnosti odohráva obrat k identite, resp. k tradícii, a tento obrat sa prejavuje rôznymi formami. Silný dopyt po identite vyvolala - ako dôsledok globalizácie - „identitární panika". Čo konkrétne k nej viedlo, porozprával Václav Bělohradský na svojej prednáške. Záznam z nej sprístupnila TVjetotak.

O legitímnosti a legálnosti, o spravodlivosti a porozumení

„Čo je legitímne, nie je nikdy úplne legálne a čo je legálne, nie je nikdy úplne legitímne. A je dobre, že to tak je. Každý život sa odohráva v situáciách, v ktorých to, čo je legálne, nám zrazu pripadá nelegitímne a naopak. A toto je dôležitejšia situácia než tá, že je niečo legálne a niečo je legitímne. (...) a vždy to tak je a žiadna právna sústava, ale zároveň žiadna sústava pravdivých myšlienok si nemôže uplatniť definitívny nárok. Takže ja som za ten konflikt medzi legitímnosťou a legalitou ako za niečo, na čo musíme byť hrdí.
Jan Patočka má v nedokončenom fragmente, ktorý sa volá 'Nadcivilizace a její vnitřní konflikt', koncept civilizačného statku. Hovorí, že civilizačný statok je to, čo platí z podstaty veci, a nie z vôle ľudí, z vôle mocných, a že sú iba dva civilizačné statky - sústava vedeckých právd a spravodlivosť. To znamená uznanie druhých, uznanie ich nárokov. To uznanie nárokov sa niekedy neopiera o zákon, opiera sa o porozumenie človeku. (...) Spravodlivosť je často založená na porozumení, a preto ide proti legitímnosti (...), ale súčasne aj proti legálnosti. Napríklad feminizmus vo svojich najhlbších polohách bol často viac spojený s bojom o porozumenie než s bojom o spravodlivosť. Napríklad porozumieť hľadisku, ktoré bolo v našej civilizácii sústavne potláčané, či už v dôsledku určitej ekonomiky ženského tela a politiky ženského tela, určitej interpretácie verejného a súkromného (...) Vlastne ten najhlbší feminizmus bol nárok na porozumenie. Takže spravodlivosť, tá vyššia, o ktorej hovoríte, je spojená s nárokom na porozumenie, a to treba uplatniť niekedy proti zákonu a niekedy proti hodnotám. Napríklad v talianskom feminizme, kde mačizmus Talianov je evidentný, a tam to bolo potrebné uplatniť proti hodnotám..." (3:18-8:14 6/9)

O kompenzačnom princípe v sociológii

„Medzi campusovými intelektuálmi v Amerike boli určité formy feminizmu kompenzáciou toho, že sa nikdy nepodarilo riešiť triedne problémy, ktoré mali, napríklad zdravotné poistenie. To sa im nedarilo, a tak sa zamerali na to, koľkokrát žena musí povedať 'áno', na to, aby to platilo, a kedy zase musí povedať 'nie' po jednom 'áno' a po dvoch 'áno'. Pre nás to bolo komické, ale v skutočnosti to malo veľkú kompenzačnú rolu." (začiatok 7/9)

Ako citovať tento článok:

red. Václav Bělohradský: Feminizmus je boj o porozumenie In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 27/07/2011. Získané 23/10/2019 - 01:07. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/vaclav-belohradsky-feminizmus-je-boj-o-porozumenie