To vážne?

Kandidát na českého prezidenta Zeman sa v televíznej diskusii vytešoval zo svojho dobrého pôvodu a na obdiv vystavil znásilňovačskú genealógiu zemanského rodu. Podľa Zemana, kto znásilňuje, nedegeneruje, a kto užíva právo prvej noci, degeneruje. Nuž, našlo by sa v takom tvrdení logických aj ľudskoprávnych problémov.

Znásilnenie sa takto vyšvihlo z najnižších priečok spoločenského rebríčka, na ktoré slušná spoločnosť hádže vraždu, krádež, násilie (z – násil – nenie, podobnosť čisto náhodná?) či (pre bohyňu!) dokresľovanie tykadiel politikom na bilbordy. Hop šup a z morálneho bahna sa znásilnenie razom ocitlo v pozícii evolučnej výhody. A to veru nie je slabá pozícia. Tobôž v spoločnosti, ktorá sa zvykne za podpory neoliberálnej hantírky o neomylnej „ruke Trhu“ spoliehať na darwinovskú predstavivosť. Nezostáva nám iné, len sa spolu s Petrou Havlíkovou čudovať, „že možnému budoucímu prezidentovi České republiky připadá znásilňování jako evoluční výhoda“.

No, keby len to a keby len jemu. Táto „svérázna interpretace dejin“, ako diplomaticky označil legitimovanie znásilňovania moderátor Jan Punčochář (s radosťou menujem), nepichla pri srdci ani protikandidáta Schwarzenberga. Rušilo ho akurát vyťahovanie duchov minulého režimu a s pobavením poznamenal, že sa mu zazdalo, akoby sa ocitol v rokoch 1947 – 1948. Vraj aj vtedy musel počúvať, že jeho rod je zdegenerovaný. Duchovia temného stredoveku, keď jus primae noctis fungovalo spolu s ďalšími fajnovými procedúrami ako bičovanie, španielska čižmička či popravy najbolestivejším možným spôsobom, ho očividne svojím hnilobným zápachom neovanuli. A neovanuli ani publikum, ktoré, hoc prerušovane, no v stupňujúcej sa kadencii, prepukalo v bujarý smiech nad ľudovozabávačským talentom potenciálnych štátnych hláv. Čo publiku vyčítať? Je to srandovná predstava. Zeman s dravčím plameňom v očiach naháňa nevoľníčku, aby ju mohol znásilniť a Schwarzenberg s príznačným blahosklonným úsmevom zase čaká, kedy sa nevoľníčka nechá znásilniť sama. A kto sa chce pobaviť ešte viac, nech si chvíľu predstavuje aj samotný akt znásilnenia. Hotový kabaret.

Aspoň českým ani slovenským médiám to neprišlo smiešne a len sucho skonštatovali, že Zeman pritvrdil a označil Schwarzenberga za zdegenerovaného preto, že kniežatá neznásilňovali. Kde už by sme boli, keby sa médiá smiali na znásilnení! A kde by sme tak mohli byť, keby sa médiá pozastavili nad napádaním a spochybňovaním základných princípov humanizmu a ľudských práv. Čo ale čakať, keď podľa Zemana – kandidáta na prezidenta jednej z členských krajín Európskej únie – možno znásilňovanie chápať ako vybojovávanie si svojich práv: „my, zemani sme si svého práva, ne jenom v sexuální oblasti, vždycky toto právo museli těžce vybojovat“. To vážne. Bavíme sa o znásilnení ako o sexuálnom práve znásilňujúceho. Už len čakám, kedy sa všetky ľudskoprávne organizácie umravnia a prestanú bubnovať na poplach proti sexuálnemu násiliu páchanému na ženách v Indii i v ďalších krajinách, a namiesto toho začnú konečne lobovať za zavedenie práva násilníka na sexuálny styk s kýmkoľvek a kedykoľvek. A keďže už nežijeme vo feudalizme a stavovskej spoločnosti, asi by malo platiť pre všetkých ľudí, ktorým ženy nemajú čo hovoriť nie. Evolúcia – neevolúcia.

Zdravíme všetky feministické a ľudskoprávne organizácie v Českej republike a prajeme veľa duševných síl aj efektívnych stratégií zvládania hnevu.

Ako citovať tento článok:

red. To vážne? In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 24/01/2013. Získané 21/05/2019 - 05:15. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/vazne