Verše okresané na kosť

Rebro, Derek. 2010. Okamih pred dopadom. Ilustrácia: Jana Slezáková. Bratislava : Ars Poetica.

Autor sa literárnokriticky venuje mnohým autorkám a inšpiruje sa feministickým myslením. Tieto východiská sa premietli i do jeho debutu, čo je v prípade muža viac než zaujímavé. Básne si vyžadujú stíšené čítanie: je im vlastné napätie, pocit konečnosti a permanentnej zmeny („vpred znamená úbytok / pierko sa napíja / oťažieva"). Odkazujú na tvorbu Etely Farkašovej („rozčesnutosť bytia"), Mily Haugovej (motív srny), Nóry Ružičkovej („obsesívna autopsia"), Sylvie Plath („spovednosť") a iných.

Texty sa vyznačujú variovaním významovo zaťažených slov: vlasy, nechty, pokožka, olej, nožnice... Autor vytvára vlastný, ustálený svet. Zároveň však poskytuje rozmanité interpretačné možnosti. Telesnosť je v zbierke prítomná neustále („odpustiť telu pokožku", „odkladám sa / vlastným telom / zvonka"). Telo sa tak doslova vpisuje do textu (écriture du corps).

Základným naladením subjektu je okrem vedomia smrteľnosti osamelosť („ilúzia spojených koľajníc"), bolesť a krehkosť („obetovať prameň vlasov", „steblá vtisnuté medzi pery / potiahnutím k rane"). Jeho prežívanie je emotívne, vďaka dynamickosti a jazykovej selekcii však odstúpené: „stopy / zanechané hmatom / pri páde (...) chumáč vlasov / v hrdle / sieť to nezachytí". Uvedomuje si tak nemožnosť uchopiť svoju identitu, ako aj neschopnosť priblížiť sa k druhým. Odcudzenosť spodobuje cez motív zrkadla a skla, ktoré sú metaforou nemožnosti komunikácie („stávať sa neviditeľným / v zástupe zrkadiel", „naklonený cez stred / vhodím kameň / dopad nepočujem").

Výnimočný, no príjemný je závan ´starosvetského´ („počítať jablká na skrini"). V zbierke možno dešifrovať homoerotické motívy, subjekt oslovuje na viacerých miestach muža alebo ho evokuje. Tento jav, spolu s rodovou podvratnosťou v role muža, činí knihu u nás výnimočnou: „vryl si sa mi do chôdze / vytratil sa v krokoch", „uložení pod seba / na obe strany / zhora nádych / zdola výdych".

Zbierka sa vyznačuje vizuálnou geometrickosťou (priestor, bod, kruh). Autor neexperimentuje s jazykom samoúčelne, netrpí potrebou ovládnuť a násilne ohýbať jazyk, pozornosť sústreďuje skôr na významovú otvorenosť a viacdimenziálnosť paradoxov a kontrastov. Posledných je v zbierke minimálne: „pohladil ťa švihadlom", „navždy oddelení / na dosah", „prosté ako bezmocnosť".

Ide o verše, ktoré sú minimalistické a v istom zmysle cudné. Boli publikované časopisecky od roku 1998. Autor ich evidentne precizoval. Aj vďaka tomu a jeho dlhoročnej literárnokritickej aktivite sa vyznačujú jazykovou kultivovanosťou a absenciou klišé. Sú okresané na kosť. To, čo zostáva, smeruje k samej podstate bytia.

Pôvodne vyšlo v časopise Knižná revue, č. 11/2011.

Ako citovať tento článok:

red. Verše okresané na kosť In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 28/07/2011. Získané 12/12/2019 - 12:02. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/verse-okresane-na-kost