Vianoce v knihách ASPEKTU

V knihách ASPEKTU nájdete kadečo: spomienky, príbehy, sny, túžby, rodinu, kamarátky, dobré jedlo i sviatky. Prečítajte si vybrané knižné kúsky o Vianociach, Silvestri aj o Novom roku.

 

Jana Juráňová: Dobroš sa nemusí zastreliť

„Ako na Nový rok, tak po celý rok,“ pomyslel si Dobroš. Alebo to povedal nahlas? Povedal to on alebo Ďuso, s ktorým sedí pri televízii? Alebo to povedal niekto v televízii? S boľavou hlavou sa to ťažko identifikuje. Ďuso zahryzuje kvasené uhorky a popíja slabé pivo, núka aj Dobroša, ale Dobroš len sedí a čučí – do telky.

Prečítajte si ukážku z knihy Dobroš sa nemusí zastreliť.

 

Jaroslava Blažková: Happyendy

Drahá E., Ty Dušana dobre poznáš, pamätáš si ho ešte z čias v plnom zdraví. Takže vieš, že bol odjakživa zarytý neslavič. Každá ceremónia sa mu vždy videla trápna, či išlo o Nový rok, narodeniny alebo Veľkú noc. Na univerzite sa vyhol každej oficiálnej večeri, rád zaplatil poplatok, ale ísť tam nešiel.

Prečítajte si ukážku z knihy Happyendy.

 

Jana Juráňová: Žila som s Hviezdoslavom

Na druhý deň dopoludnia profesor prišiel zavinšovať nový rok. Pri káve presviedčal Iloninho muža, aby prišiel do Prahy na májové slávnosti ako zástupca Slovákov. Vraj ho tam privítajú, ako sa patrí. Bude mať možnosť predniesť reč a zúčastní sa na všetkých slávnostných podujatiach. Ilonin muž sa potešil, no Ilona videla, že ho trápi to, o čom vedeli len oni dvaja.

Prečítajte si ukážku z knihy Žila som s Hviezdoslavom.
 

Aglaja Veteranyi: Zabíjačka do zásoby

Švajčiarsko stráca chuť na mäso. Hovädzie hlavy: o 50 % lacnejšie! Veselé Vianoce. Obaja spolu majú 2 nohy, Miloš a Štefánia. Sú vo vojne. V obrázkovom časopise.

Prečítajte si ukážku z knihy Prečo nie som anjel.

 

Etela Farkašová: Stalo sa

Ešte na jednu rodinu zvykla často spomínať, na Brečkovcov, ktorí prišli do Miškolca zároveň s jej rodičmi. Ujko mal ohromne šikovné ruky, po večeroch alebo aj cez deň, keď bol po nočnej, vyrezával z dreva, prekrásne veci to boli, povie mama ešte aj teraz s obdivom v hlase: figúrky oviec, psov alebo aj pastierov, vystružlikal celý salaš s košiarom, so všetkým, čo k nemu patrí, figúrky boli ako živé.

Prečítajte si ukážku z knihy Stalo sa.
 

Uršuľa Kovalyk: Žena zo sekáča

Lesklá drevená podlaha odráža kúsky mäkkého svetla, padajúceho z farebnej mozaiky okna. Mozaika znázorňuje akéhosi svätca. Sestrička kráča nehlučne pred nami a jemne vystretou rukou nás zavedie pred dvere, na ktorých visí obrázok archanjela Gabriela. Vkročíme do izby. „Čau!“ zaburáca Muriel a jej hlas na takom tichom mieste pôsobí ako výstrel z dela.

Prečítajte si ukážku z knihy Žena zo sekáča.

 

Jana Juráňová: Orodovnice

„Príď na ochranársky ples a tam si určite niekoho nájdeš,“ povedala jej vtedy dávno akási kamarátka. Elena to skúsila a naozaj si našla. Bola hrdá, že má priateľa z takej progresívnej oblasti. Po čase sa stal hrdinom. Občas rečnil na tribúnach, občas stál za tribúnou, organizoval, pracoval, plánoval, menil svet, na nič iné nemal čas. Vyčítal jej, že s ním nespolupracuje, nepomáha mu prepisovať texty, telefonovať, práce bolo veľa.

Prečítajte si ukážku z knihy Orodovnice.

 

Jana Bodnárová: Takmer neviditeľná

Počujem pískanie a vzápätí padám do čiernej vaty. Preberám sa na to, ako mi mama potiera citrónom sluchy a zápästia. Po odchode z kostola mi mama kúpi za odmenu – kvôli tej strate vedomia – v cukrárni marokánku. Vyhrýzam z nej oriešky.

Prečítajte si ukážku z knihy Takmer neviditeľná.

 

Irena Brežná: Na slepačích krídlach

Keď na nás doľahne zima, blížia sa sviatky prebytku. Vetvy jedličiek trpezlivo nesú horiace sviečky a prehýbajú sa pod ťarchou čokoládových figúrok. Babka sa vychvaľuje: Máme najväčší stromček v meste, a pozýva hostí, aby počula ich óch a ách. 

Prečítajte si ukážku z knihy Na slepačích krídlach.

 

Pavla Cebocli: Pavlin príbeh

Keď bolo konečne všetko hotové, mali sme sobáš. Bolo to 23. decembra 1909 na úrade v deviatom okrese. Pán Turnovský bol mojím svedkom, pani a obe deti moji svadobní hostia. Hugovým svedkom bol muž jeho sestry. Pani nás pozvala na obed do prvotriednej reštaurácie. Po obede sme sa s plačom rozlúčili a ja som šla s Hugom do svojho nového domova do Rímskych kúpeľov.

Prečítajte si ukážku z knihy Pavlin príbeh.

 

Jana Juráňová: Tvorca mŕtvych celebrít

Kolegovia a kolegyne išli na obed a Ján Zostatok zostal sám v kancelárii, zjedol si svoj rožok s maslom a diétnou salámou a zavolal Cicuške. Keď si povedali, čo nakúpiť a čo uvariť, Cicuška mu dala k telefónu Micušku. Ján Zostatok mňaukol do telefónu a Micuška mu odpovedala. Zasa mňaukol a ona mu zasa odpovedala. Bolo to dojemné.

Prečítajte si ukážku z knihy Lásky nebeské.


Jana Bodnárová: Insomnia

Sivota zhustla. Je 15.00. Veľká mapa na stene podchodu opisuje pamätihodnosti mesta. Môže to byť úhľadné mestečko s teplými kaviarňami, v ktorých ľudia popíjajú popoludňajšiu kávu alebo vianočné varené víno. Skrehnuté prsty si ohrievajú o horúce sklo pohárov. Legenda na boku mapy označuje cestu k inému mestu. Mestu duchov.

Prečítajte si ukážku z knihy Insomnia.
 

Uršuľa Kovalyk: Ružena

Jolana teda donesie na Vianoce dobrý chľast a cigarety, ktorými pankáči ozdobia stromček. Ružena stiahne bambusáky, pustí Visací zámek, D.O.A. a ešte inú hudbu, pri ktorej by susedy na pavlači dostali porážku. Pankáči sedia vyzlečení do pol pása a na ich telách svietia úplne nové kerky, fajčia a pijú. Jolana tancuje na stole a jej krásne cigánske nohy perleťovo svietia v blikote sviečok.

Prečítajte si ukážku z knihy Neverné ženy neznášajú vajíčka.

 

Jana Juráňová: Dobroš sa nemusí zastreliť

Zavolala si Lukášových rodičov. Dúfala, že príde matka. Chcela jej povedať, že navrhne jej syna na vyhadzov zo školy, ale prišiel otec, a tak trochu ubrala. No upozornila ho, že môže ten vyhadzov navrhnúť, ak... Skočil jej do reči.

Prečítajte si ukážku z knihy Dobroš sa nemusí zastreliť.

 

Etela Farkašová: Stalo sa

Keď zase raz začala pokojným hlasom hovoriť o tom, že pohreb má byť skromný, jednoduchý a skromný, povedala som jej, ešte vyčkaj, prídu Vianoce, budeme mať pekné sviatky, uvidíš, že sa ti ešte polepší, a vyčkaj ešte aj kvôli mojej novej knižke, mala by čoskoro vyjsť, vždy si sa tešila na moje knižky, musíš ešte vyčkať, naliehala som, veľmi chcem, aby si ju uvidela.

Prečítajte si ukážku z knihy Stalo sa.

 

Ivica Ruttkayová: Marylin miluje literatúru

Marylin je stroj. Stroj s vedomím prítomnosti Talentu, len niekoľko centimetrov od nej vzdialeného, a v bázni pred jeho poetickým rozmerom vedie interview. Komunikuje s Básnikom, ale neprestajne myslí na to, že tejto pocty sa jej dostalo jedine preto, lebo je nástrojom  verejnoprávnej služby verejnosti prahnúcej po Básnikových slovách.

Prečítajte si ukážku z knihy Marylin miluje literatúru.

 

Uršuľa Kovalyk: Žena zo sekáča

Predstavujem si pribratú Pipi v šatách, ktoré práve kúpila. Predstavujem si, ako špeky rozťahujú zips a na tučnom bruchu sedia ako pneumatika. Zhrozene zhíkne: „Ja? Nikdy! Nikdy nebudem ako tie zanedbané tučné ženy, pretože budem na sebe vždy pracovať!“

Prečítajte si ukážku z knihy Žena zo sekáča.

 

Hana Gregorová: Slovenka pri knihe

Sama som to zažila u matky Tajovského dva razy. Raz za našej návštevy bola nespokojná, aké jednoduché šaty mám, a tak pri lúčení mi tíško zašepkala: „Povedz Jozefovi, aby si ťa obliekal ako kráľovnú, zaslúžiš si to.“ Aj samotný Tajovský sa na mamu za to vďačne usmial.

Prečítajte si ukážku z knihy Slovenka pri knihe.
 

Pavla Cebocli: Pavlin príbeh

Bola zima a blížili sa Vianoce. V škole sa piekli oblátky. Veľké dievčatá pomáhali piecť, ja som obstrihávala. Jedna sa mi zlomila, a ja zo strachu, aby to nezbadali, chytro som ju chcela zjesť. Brat vošiel dnu, práve keď som ju mala v ústach, a potrestal ma. Rozplakala som sa, lebo som sa hanbila pred tými  veľkými dievčatami.

Prečítajte si ukážku z knihy Pavlin príbeh.

 

Uršuľa Kovalyk: Cirkus

Míňa koniec mesta. Betónový chodník sa premieňa na štrkom vysypanú cestu. Je snehobiela. Vedie do obrovského parku. Všade je tma. Čierna farba zakrýva zrak ako páska vypichnuté oko. Nesvieti jediné svetlo. Iba Eleonórine hodinky modro zasvietia, keď ručička minie pol.

Prečítajte si ukážku z knihy Travesty šou.

 

Kaat Vrancken: Jé, jé, jé

Janka si vzdychne. Bez kalkulačky nemôže pracovať. Tak teda niečo iné. Môže si napríklad kresliť. Na zadnú stranu pásika papiera nakreslí bábiku. S dlhými vlasmi. Barbininu sestru.  "Koľkokrát sa ešte vyspíme, kým príde Mikuláš?" Uch, mala byť predsa ticho. Mama prestane písať.

Prečítajte si ukážku z knihy Jé, jé, jé.

 

Marianne Grabrucker: Typické dievča?

A keďže dievčatá aj tak nemajú doma nič poriadne na hranie, možno sa k nim raz za čas pokojne správať veľkoryso. Nie je skutočnou konkurentkou v spore o nákladiak. Doma čaká Hanku balík od babičky Rosnerovej z Berlína s vianočnými darčekmi. Čo je v ňom? Bábika v dievčenských šatočkách a s dlhými dievčenskými vlasmi.

Prečítajte si ukážku z knihy Typické dievča?

 

Jana Juráňová: Orodovnice

Vymieňali si len informácie typu: cestujem domov, mama ochorela, idem ju pozrieť, hľadám dobrú anglickú školu pre deti, mohli by sme urobiť spoločnú akciu k Vianociam pre bezdomovcov, pre siroty, hocičo. Všetky veľmi dobre vedeli, kde sú hranice ich intimity, práve preto tak dobre vychádzali.

Prečítajte si ukážku z knihy Orodovnice.

 

Aglaja Veteranyi: Les

V detstve sa Alma nemohla potiť.
Kto sa potí, plače pokožkou, povedala jej mama.
Stará mama často plakávala pokožkou a chlieb bol tým cítiť.
Alma sa pozerá z okna a spomína na zimu so snehom a Vianocami a deťmi a vnúčatami a svetielkujúcou reťazou s anjelmi.    
Aj rodičia bývajú v detstve deťmi? spýtala sa raz mamy.
Bývajú ešte omnoho menší, odpovedala mama, bývajú takí malilinkí, že aby vyrástli, všetci sa musia volať Ľúbimťa.
A keď sú veľkí, spýtala sa, ešte stále sa volajú Ľúbimťa?

Úryvok z knihy Prečo nie som anjel.
 

Ako citovať tento článok:

red. Vianoce v knihách ASPEKTU In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 11/12/2016. Získané 23/10/2019 - 00:04. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/vianoce-v-knihach-aspektu