Voľba rodnej viesky

Povolebná reflexia

Tešila som sa, ako zreflektujem voľbu svojej rodnej viesky. Borovce však išli na to punkovo a nie je tam čo reflektovať (všelijako postrácané JRD a zbytočne obrovská fara je nuda). Voľby boli anulované, pre pochybenie člena komisie. O tom, žeby to zbytok dediny spravil o 100% lepšie a im by sa to stať nemohlo, o tom niet pochýb. Tak teda zventilujem emócie na vedľajšej vieske, lebo som tam chodila prvé štyri roky na základnú, v lete sa prestravovala na ovocných sadoch za dedinou, chytala chrústov na ihrisku a vehementne vyplazovala jazyk starým ľuďom, ktorí na mňa volali dievčenským menom mojej starej mamy.
Rakovice sú malá šťastná dedinka, západ Slovenska, susedka Piešťan. Existuje už vyše 700 rokov, vlastní anglický park s kaštieľom, ktorý založil rakúsky lekár a botanik Rochel a vlastnil Alojz Medňanský (how cool is that).
Majú úspešný dobrovoľný hasičský zbor, kolkárske družstvo, uličku, kde sú len také malé pekné jednopodlažné domčeky a pekne zastrihnuté chvojky, a zapáleného starostu. Nájdete kontajnery na všetky separované odpady a tabuľu s fotkami obyvateľov, ktorí sú šťastní, lebo do viesky prišli kolotoče. Nemusíte si zamykať bicykel pred obchodom a väčšina spolužiakov zo základnej školy skončila spolu aj vo zväzku manželskom. Niekto vyštudoval vysokú a cez víkend nájdete pred rodičovskými dvormi zaparkované auto s trnavskou či trenčianskou ŠPZ. Niekto dopadol hocijak, všetci o tom vedia, ale tvária sa, že nevedia. Lebo tak sa to patrí. Malé deti sa tam nestrašili, že ich ukradne cigáň, ale taký Gusto, čo po dedine snáď tridsať rokov zbieral železo. Už umrel. S cigáňmi strašiť nemôžu, lebo tam nie sú. Podľa poslednej správy "rozvoj obce" je miera nezamestnanosti v Rakoviciach 9%, pričom obyvatelia sa sťažujú na nedostatok pracovných miest. Miera vôle doučiť sa angličtinu/nemčinu/excel/dorobiť si vodičák sa v správe neuvádza. Všetci vedia, kde sú diery v plotoch do marhuľového sadu, do vinohradu, v ktorej záhrade s čerešňou nie je besný pes a kde sa dá na sklonku leta obžrať lieskovcami. Všetky deti majú sväté prijímanie a všetci chodia v nedeľu do kostola. Lebo to sa patrí. Hlasovalo 284 občianok a občanov (obec má pod 600 obyvateľov). Na druhom mieste skončila hnedá Kotlebova strana. Mala plagáty aj vo výklade miestneho pohostinstva. Pohostinstvo je tiež veľmi pekné, je tam zákaz fajčenia a celá jedna miestnosť prerobená na detský kútik. Rakovice výrazne fašizmom netrpeli, starí otcovia sa záhadne stratili počas druhej svetovej vojny, zatiaľ čo obec zápasila s protivôľou domácich zaviesť do dediny elektrinu. Potom už prišiel komunizmus, JRD a s výnimkou osobných tragédií všeobecná lokálna nuda. Niekoľko desaťročí na to sa presne 48 obyvateľov tejto malebnej obce, ktorá je súčasťou creativ HUBu s názvom Mikroregión nad Holeškou rozhodlo, že venujú svoje hlasy rasistickej a xenofóbnej strane. Človeku by sa aj chcelo hromžiť nad nedostatkom aktívneho záujmu o politiku, nad malosťou všeobecného rozhľadu, nad závisťou, ktorá zviera žlčník týchto 48 voličov, keď pozorujú cigánske deti v telke, kdesi 600 km od svojich predzáhradiek. Prečo táto milá a ľudovo-plesovými aktivitami nabitá dedina chce fašizmus? Rozumejú, čo volili?
Ohrozuje snáď niečo ospalé domčeky pod Inovcom? 48 je vlastne veľmi málo. Je to len polovica ranného autobusu, ktorý vozí ľudí za prácou do Piešťan. 48 je vlastne strašne veľa. Je to 48 pekných, milých, upravených, pracovitých, veriacich a vzdelaných občanov a občianok z malej znudenej západoslovenskej dediny.

 

Ako citovať tento článok:

red. Voľba rodnej viesky In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/03/2016. Získané 23/08/2019 - 16:52. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/volba-rodnej-viesky