Výzva na ratifikáciu Istanbulského dohovoru

Účastníčky a účastníci celoslovenskej konferencie „Míľniky na ceste k ochrane a posilneniu žien – výzvy po 20 rokoch“ a ďalšia odborná verejnosť vyzývajú vládu SR a jej zodpovedné orgány, aby ratifikovali už podpísaný (!) Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Medzinárodná konferencia, ktorú usporiadala Fenestra (Košice) pri príležitosti dvadsiateho výročia svojej práce, sa konala v rámci 16 dní aktivizmu 6. decembra v Bratislave.   

Pozrite si krátke video z konferencie tu.

Informácie o konferencii nájdete tu.

Panel Rola ženských mimovládnych organizácií v prevencii a eliminácii násilia na ženách moderovala Jana Oleárniková z Fenestry.

Zoznámte sa s celým znením výzvy:

Výzva vláde SR k systémovému riešeniu problematiky násilia páchaného na ženách

My, účastníčky a účastníci celoslovenskej konferencie „Míľniky na ceste k ochrane a posilneniu žien – výzvy po 20 rokoch“, s podporou ďalšej odbornej verejnosti, vyzývame vládu SR a jej zodpovedné orgány, k bezodkladnej ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu a jeho následnej a dôslednej implementácii.

Na celoslovenskej konferencii, ktorá sa konala v rámci kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách dňa 6. decembra 2016 v Bratislave, sa jej účastníčky a účastníci, zástupkyne a zástupcovia odbornej verejnosti pre oblasť prevencie a eliminácie násilia na ženách, spoločne zhodli na tom, že:

·       Je nutné bezodkladne pristúpiť k systémovému riešeniu násilia na ženách a domáceho násilia. Táto výzva je v súlade so záverečnými zisteniami Výboru OSN pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorý vyjadril znepokojenie nad odďaľovaním ratifikácie Istanbulského dohovoru, nad nízkou mierou ohlasovania násilia, nízkym počtom stíhaných a odsúdených páchateľov násilia a nedostatkom koordinovaného systému prevencie násilia na ženách a ochrany žien a detí, vrátane špecifických podporných služieb. Doposiaľ prijímané čiastkové zmeny rôznych častí legislatívy SR sa ukazujú ako nedostačujúce, keďže na seba často nenadväzujú a ich uplatňovanie v praxi a vymožiteľnosť sú nízke.

·       Je nevyhnutné, aby štát zabezpečil existenciu dostatočného počtu kvalitných špecifických poradenských centier, bezpečných ženských domov a krízových telefonických liniek (vrátane národnej telefonickej linky) pre ženy zažívajúce násilie a ich dlhodobú finančnú udržateľnosť a rozvoj.

·       Je neprípustné, aby takéto špecifické podporné služby boli financované na báze projektových výziev, ktoré sú časovo obmedzené, často krát na seba nenadväzujú, a vznikajú tak obdobia, v ktorých špecifickým podporným službám hrozí, že buď budú musieť poskytovanie pomoci a podpory obmedziť na minimum, dočasne zastaviť, alebo zrušiť. Znamená to stratu dôvery žien, ktoré vyhľadali pomoc a podporu v poradenských centrách, bezpečných ženských domoch a na krízových telefonických linkách (vrátane národnej telefonickej linky), vážne ohrozenie ich bezpečia, vyčerpávanie a oslabovanie odborných kapacít organizácií, ktoré špecifické podporné služby prevádzkujú, a neumožnenie prístupu k špecifickej pomoci a podpore všetkým ženám zažívajúcim násilie, ktoré ju potrebujú.

·       Je potrebné, aby vláda SR prebrala skutočnú zodpovednosť a záväzok za náležitú ochranu životov žien, ktoré zažívajú rodovo podmienené násilie a ich detí pred násilím a ochranu ich ľudských práv. Nie je akceptovateľné, aby ženy a ich deti v dôsledku násilia na Slovensku zomierali. Väčšina z nich pred zavraždením hľadala pomoc a ochranu, ktorú nedostali. Mnohým z týchto vrážd je možné predísť kontinuálnym vzdelávaním, zvyšovaním povedomia a scitlivovaním orgánov činných v trestnom konaní a ďalších zodpovedných inštitúcií a vytváraním koordinovaných postupov a stratégií.

·       Je nevyhnutné, aby bola voči páchateľom násilia vyvodzovaná náležitá zodpovednosť a aby v žiadnom prípade nebolo možné beztrestne sa správať násilne, ako to často vidíme v praxi a zo skúseností žien. Nevyvodzovať právne dôsledky voči páchateľom násilia za ich (zlo)činy je pre nich odkazom, že sa takto správať môžu, a pre ženy a ich deti je to zlá správa, že zodpovedné inštitúcie ich pred násilím neochránia. Treba ukončiť beztrestnosť násilia na ženách, ako  aj domáceho násilia.

·       Nevyhnutným predpokladom postupného odstraňovania príčin násilia páchaného na ženách a domáceho násilia je primárna prevencia na systémovej úrovni pevne zakotvená vo vzdelávacom systéme na všetkých úrovniach.

Vyjadrujeme presvedčenie, že bezodkladná ratifikácia Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu je najlepšou cestou pre vytvorenie silného, právne záväzného rámca pre rýchlu, účinnú a kvalitnú ochranu, pomoc a podporu žien zažívajúcich rodovo podmienené násilie a ich detí, ako aj obetí domáceho násilia. Zároveň ide o rámec praktických riešení, ktorý poskytuje spoločné východiská a zhodné chápanie príčin a dôsledkov násilia na ženách a domáceho násilia, čo potom umožňuje tvorbu účinných politík a ich následné uplatňovanie v praxi.

Slovenská republika bola jednou z prvých krajín, ktoré tento dohovor podpísali, čím prejavili vôľu ho napĺňať. Napriek tomu opakovane dochádza k odsúvaniu termínu jeho ratifikácie. Tisícky slovenských žien zažívajúcich rodovo podmienené násilie tak zostávajú bez náležitej ochrany a pomoci. Rovnako sú na tom aj ich deti, ako aj ďalšie obete domáceho násilia.

Tento dohovor hovorí o tom, že každý človek má právo žiť bez násilia. Je založený na rešpektovaní, ochrane a napĺňaní ľudských práv všetkých ľudí. Dohovor je zároveň dokumentom postaveným na demokratických princípoch a hodnotách. Je v súlade s  Ústavou SR a hodnotovým ukotvením  Slovenskej republiky v Európskej únii a v Rade Európy ako demokratickej krajiny, ktorá rešpektuje a chráni ľudské práva všetkých svojich občianok a občanov. Vzhľadom na šíriace sa dezinformácie o Istanbulskom dohovore považujeme za dôležité zdôrazniť, že žiadne z ustanovení tohto dohovoru nijakým spôsobom neohrozuje rodiny na Slovensku. Naopak, rodiny ničí násilie, ku ktorému v mnohých z nich denne dochádza.

Zoči-voči násiliu, ktoré ohrozuje rodiny na Slovensku, už naozaj niet na čo čakať. Treba konať. Preto žiadame vládu SR a jej zodpovedné orgány, aby bezodkladne pristúpili k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, a prevzali tak plnú zodpovednosť za ochranu životov a ľudských práv žien zažívajúcich rodovo podmienené násilie a ich detí a obetí domáceho násilia.

Považujte túto výzvu za otvorenú.

V Košiciach dňa 17.01.2017

Výzvu podporili:

Fenestra, Košice

Zdenka Alexy, psychologička

Mária Balážová, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

Leona Bašistová, Progresfem

Lucia Bieliková, Poradenské Centrum Nádej Partizánske

Miroslava Bobáková, Slovensko-český ženský fond

Jana Cviková, ASPEKT

Vanda Durbáková, advokátka

Mária Ďurčíková, sociálna pedagogička

Jarmila Filadelfiová, sociologička

Lily Greenan, Škótsko, expertka pre oblasť násilia páchaného na ženách a nezávislá konzultantka a výskumníčka

HANA, Spišská Nová Ves

Barbora Holubová, sociologička

Dagmar Horná, členka Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

Paula Jójart, rodová expertka, trénerka a členka správnej rady Slovensko-českého ženského fondu

Jana Juráňová, spisovateľka

Karin Jureková, Progresfem

Kotva, n.o., Trebišov

Amy Lauricella, advokátka Global Rights for Women

Stanislava Liptáková, advokátka

Rosa Logar, Prezidentka európskej siete Women Against Violence Europe (WAVE)

Zuzana Magurová, právnička

Dagmar Majdanová, Obchodná akadémia Prievidza

Dáša Malíková, psychologička

Adriana Mesochoritisová, politologička a ľudsko-právna aktivistka, Možnosť voľby

Silvia Miháliková, Sociologicky ústav SAV a Trnavská univerzita v Trnave

OZ Ženské kruhy

Pomoc rodine, Michalovce

Šarlota Pufflerová, psychologička a výkonná riaditeľka Občan, demokracia a zodpovednosť

Stanislava Repar, spisovateľka a literárna vedkyňa

Mária Šimková, Progresfem

Kristína Široká, psychologička

Marcela Štefániková, sociálna pracovníčka

Mariana Stejskalová, Banská Bystrica

Igor Takáč, Regionálny koordinátor Národného projektu Terénna sociálna práca I.

Cheryl Thomas, výkonná riaditeľka Global Rights for Women

Kristína Vaškorová, manažérka publicity, OZ Možnosť voľby

Žena v tiesni, Martin