Za podporu, dôveru a solidaritu

Pokusy o zákaz interrupcií alebo ich obmedzenie tu máme od roku 1990 a odvtedy s neúnavnou vytrvalosťou pokračujú. Vďaka vytrvalej práci feministických organizácií a ďalšej občianskej spoločnosti sa zákaz nepodarilo presadiť. Podarilo sa však výrazne oklieštiť práva žien, ublížiť ženám, stigmatizovať ich. A návrhy, ktoré sú dnes v parlamente, k tomu opäť prispejú.

Na Slovensku počet vykonaných interrupčných zákrokov dlhodobo klesá. Za ostatných dvadsať rokov sa počet umelých prerušení tehotenstva znížil o 71 percent. Tento pokles patrí k najzásadnejším v Európe a dochádza k nemu bez reštrikcií a zákazov. Naopak, obmedzovanie prístupu k bezpečným interrupciám nikdy nevedie k zníženiu interrupcií, vedie však s istotou k ohrozeniu zdravia žien a ich zvýšenej úmrtnosti. A najviac sa to opäť dotkne chudobných žien, ako aj žien vystavených násiliu. Interrupcie vykonané v krajinách s prísnymi interrupčnými zákonmi predstavujú celosvetovo hlavnú príčinu zdravotných problémov  žien a vedú k úmrtiu zhruba 80 000 žien ročne (údaje WHO).  
Snahy obmedzovať prístup k interrupciám úplne ignorujú, že základným princípom demokratickej spoločnosti je osobná sloboda všetkých občianok a občanov. Pre ženy je osobná sloboda neoddeliteľne spojená s rozhodovaním sa o ich vlastnom tele, teda i tehotenstve. Súčasná právna úprava interrupcií v zásade rešpektuje túto slobodu, nenúti ženy, aby podstúpili interrupcie, dáva im možnosť zodpovedne sa rozhodnúť. Obmedzenie prístupu k interrupciám by však nútilo ženy konať podľa jedného – nie právneho, ale náboženského – poriadku. 

Nemôžeme však povýšiť jeden názor nad všetky ostatné, formulovať podľa neho verejné politiky pre všetky ženy a ostatné názory mávnutím ruky vylúčiť. Nedokážeme prežiť a precítiť všetky situácie, ktorým čelia ženy, ak sa rozhodujú, či podstúpiť, alebo nepodstúpiť interrupciu. Nevyvyšujme sa nad všetkých ostatných. Ponechajme ľuďom možnosť voľby. Inak robíme prese to isté, proti čomu sme v novembri 1989 protestovali na námestiach. Len s tým rozdielom, že diktatúru komunizmu nahrádza diktatúra moralizujúcich ľudí, ktorí si myslia, že majú právo na to, aby brali práva iným.

V poslednom čase počúvame výroky o akejsi kultúrnej vojne. Nie, nejde o žiadnu kultúrnu vojnu. Ide tu priamo o životy žien. O ich zdravie. O ich práva. Nemôžem ani súhlasiť s  tým, že sa musíme prednostne venovať korupcii a nie nejakým interrupciám.
Korupcia a okliešťovanie práv žien majú totiž spoločnú jednu kľúčovú vec: fatálne ohrozenie demokracie. Lakmusovým papierikom demokracie je stav ochrany ľudských práv. Môžeme si nahovárať, čo len chceme. Ak niekomu berieme práva, kvalita demokracie ide závratne dole. Preto musíme riešiť oba problémy s rovnakou vážnosťou. Ak tak neurobíme, potom si aspoň čestne priznajme, že to, čo tu budujeme, nie je demokracia, ale jej smutná napodobenina.   

Byť občiankou v demokratickom štáte nemôže znamenať, že musím čeliť prekážkam ako poplatky za interrupciu či nedostupnosť zariadení, kde ju vykonávajú. Byť občiankou v demokratickom štáte nemôže znamenať, že musím počúvať neustále moralizovanie, vyrovnávať sa s násilím a/lebo chudobou len preto, že som žena.

My ženy musíme mať právo rozhodovať o svojom živote a osude. O našich telách a našom zdraví nemôžete rozhodovať bez nás a za nás. Naše výsostne individuálne voľby sa nemôžu stať predmetom štátnej kontroly, politických dohôd  a špekulácií.

Vyzývame všetkých politikov a političky, aby teraz a ani v budúcnosti nepripustili obmedzovanie práv žien a kontrolovanie ich životov. Namiesto toho môžete urobiť také kroky,  ktoré ženám skutočne pomôžu a ktoré sú efektívne pri znižovaní počtu interrupcií: 

Zabezpečme ženám prístup k moderným formám antikoncepcie, aby nebola luxusom pre bohatých. Postarajme sa o prístup k nezaujatým informáciám o plánovanom rodičovstve a k objektívnej sexuálnej výchove na školách. Presadzujme opatrenia, ktoré podporujú rodovú rovnosť v oblastiach verejného aj súkromného života. Snažme sa o odstraňovanie diskriminácie žien a o to, aby zodpovednosť za domácnosť a starostlivosť o rodinu nebola výlučne na ich pleciach. Robme kroky, ktoré zlepšia kvalitu sociálnych a zdravotníckych služieb pre ženy a deti. Riešme problém chudoby, ktorej čelia najmä matky samoživiteľky, viacčlenné rodiny či rodiny z marginalizovaných skupín. V neposlednom rade odstráňme prekážky, ktorým už v súčasnosti ženy čelia pri prístupe k interrupciám, ako sú napríklad čakacie lehoty, povinná ohlasovacia povinnosť či poplatky. Urobme všetko preto, aby násilie páchané na ženách skončilo.

Od nežnej revolúcie prešlo už 30 rokov a celý ten čas sa tu zvádza boj o zachovanie práv žien. Ako dlho ešte vydrží naša už tak krehká demokracia, ak budú naďalej mnohí ľudia tolerovať netoleranciu a porušovanie ľudských práv? 

Odkážme preto spoločne z tohto námestia, že nechceme zákazy, stigmatizáciu a ubližovanie. Chceme a potrebujeme sa vydať cestou dôvery, podpory a solidarity. Ďakujeme vám všetkým, že ste prišli a že vám to nie je jedno. Ukážme spoločne, že ani teraz a ani naďalej NEBUDEME TICHO!  

Príhovor z pochodu Nebudeme ticho!, ktorý vo štvrtok 21. novembra 2019 v Bratislave organizovali Povstanie pokračuje, Možnosť voľby a ASPEKT.