Zakázaná Jesenská

Obraz prekladateľky, umeleckej kritičky, kultúrnej publicistky a spisovateľky Zory Jesenskej (1909 – 1972) je v našej najnovšej histórii spätý so zákazom. Vyslovenie jej mena na verejnom fóre bolo roky spojené so strachom o vlastnú existenciu, pretože bola zakázaná z politických dôvodov. Na čiernu listinu ju zapísali, keď sa v časoch násilného prerušenia obrodného procesu spoločnosti na konci 60. rokov minulého storočia vo svojej individuálnej kritike politiky Komunistickej strany Československa odvážila prekročiť všetky tolerované limity. Zákaz jej nielenže zničil osobný život, ale ako morálny imperatív vošiel do nášho kultúrneho vedomia. Jesenská spolu s ďalšími postihnutými tvorila odťatú, či prinajmenšom odpojenú hlavu organizmu našej literatúry a kultúry a trvalo dlho, kým si telo bez hlavy vlastnú hlavu ako–tak nahradilo. To je jedna strana jej martýria, na ktoré doplatila slovenská kultúra, zápasiac v zložitých časoch o vlastnú celistvosť, pritom s nevyjasnenými etickými postojmi. No na úrovni literárnohistorickej reflexie sa už dá hovoriť o konkrétnych vývinových procesoch, ktoré tabuizácia tejto ženy poznačila zásadným spôsobom.

Celý text čítaje tu.

Štúdia bola uverejnená v knihe Histórie žien. Aspekty písania a čítania (ASPEKT 2007).

V knižnici ASPEKTU nájdete aj monografiu Eva Maliti-Fraňová: Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (Veda SAV 2007).