Ženská národná rada

Vznik Ženskej národnej rady

V Ústavnej listine novovzniknutej Československej republiky z roku 1920 boli zhmotnené snahy emancipačných hnutí o zrovnoprávnenie žien v spoločnosti, o ktoré sa pokrokové ženy usilovali niekoľko desaťročí.

Silnejúca spolupráca mužov a žien vo verejnom živote počas vojny a krátko po nej dávala oprávnené nádeje, že rovnoprávnosť bude uvedená aj do životnej praxe. Predstaviteľky emancipačného ženského hnutia zakrátko pochopili, že od ústavne zakotvenej rovnosti žien k jej aplikácii do každodenného života vedie dlhá a náročná cesta. V prvej ročenke Ženskej národnej rady z roku 1923 sa píše: „Všechny staré, rakušácké argumentace vyrůstají ze životní pravdy, všechny staré, českými zástupci kdysi ve Vídni i na zemském sněmu někdy i vášnivě popírány cesty se zdají jedinými východisky při tvorbě organizace našeho státního pořádku. Nevidíme schopnosti pro vtělení nových pravd do života – ale co je ještě horší: ani vůli k tomu a proto ani snahy slyšet hlasy žen, které ukazují k novým cestám, ani důvěru v ně. A tak bylo nanejvýš nutné, aby se české ženy vrátili k organizaci ženského hnutí, aby vzkřísili myšlenku ženské rady.“

Ženská národná rada bola ustanovená ako nepolitický orgán združujúci ženské záujmové, odborové a iné organizácie. Už pri vzniku bola vyhlásená základná podmienka členstva - absolútna politická neutralita. Táto podmienka však nevylučovala individuálne členstvo v politických stranách a mnohé funkcionárky boli politicky aktívne. Ministerstvo vnútra schválilo stanovy Ženskej národnej rady 24. 2. 1923. Činnosť vyvíjala nepretržite od svojho vzniku v roku 1923 až do rozpustenia za nacistickej okupácie v roku 1942. V roku 1935 už Ženská národná rada združovala päťdesiat ženských organizácií s počtom dvadsaťsedemtisíc členiek. Počas celej jej devätnásťročnej existencie stála na čele Františka Plamínková, významná ženská aktivistka a politička.

 

Činnosť Ženskej národnej rady

Cieľom a náplňou Ženskej národnej rady bolo predovšetkým zbieranie materiálov o živote žien doma i v zahraničí, budovanie knižnice ženského hnutia a vytváranie celkového prehľadu literatúry o ženách a taktiež spojení s knižnicami tohto druhu u nás i v zahraničí. Dôraz sa kládol predovšetkým na udržiavanie čulého kontaktu so ženskými inštitúciami. Členky si dali za úlohu komunikovať najmä so zákonodarnými zbormi a odborovými organizáciami, ktoré mohli akokoľvek ovplyvňovať životy žien. Informovali sa o plánovaných reformách a ak tieto reformy stáli v rozpore z ideou rovnoprávnosti, podávali pripomienky. Vytvárali tiež vlastné návrhy zákonov, resp. ich úpravy.

Významnou súčasťou činnosti Ženskej národnej rady bola osveta medzi ženami o ich právach a snaha pôsobiť na verejnú mienku a pretvárať ju. Ženská národná rada sa tiež stala informačným strediskom ženského hnutia pre verejné orgány, žurnalistov a žurnalistky. Vytvorila miesto pravidelných stykov s medzinárodným ženským svetom a hnutiami, organizáciami a osobnosťami. Udržiavala dobre zorganizovanú kanceláriu s odbornými silami.

Súčasťou činnosti Ženskej národnej rady bolo tiež vydávanie časopisu Ženská rada, ktorý vychádzal v rokoch 1925 – 1938. Redakciu viedla F. Plamínková. V časopise nájdeme správy zo života organizácie, výročné správy, správy o činnosti Medzinárodnej ženskej rady. Zverejňoval tiež ankety, listy, výzvy, pozvánky a informácie o literatúre.

Ženská národná rada sa skladala z viacerých pracovných odborov. Vytvorili a viedli ich odborníčky, ktoré sa zameriavali na konkrétne skupiny žien alebo na rôzne témy. V roku 1923 to boli pracovné odbory ako napríklad vnútorná sloboda žien, mravnostné otázky, mierový odbor, ženské vzdelávanie, materstvo, matka a dieťa, ženská sociálna práca a i.
Jedným z pozoruhodných návrhov Ženskej národnej rady bolo zriadenie tzv. ženskej polície podľa anglického vzoru. Ženská polícia mala prevziať väčšinu policajnej sociálnej starostlivosti a predmetom jej pozornosti mali byť hlavne ženy bez zamestnania, prístrešia, ženy a deti mravne ohrozené. Tento návrh sa však nezrealizoval, pretože vrchný riaditeľ policajnej rady považoval zriadenie ženskej polície za bezúčelné a neaktuálne. 

Milada Horáková ako členka Ženskej národnej rady sa v roku 1928 venovala vo svojom prejave doterajšej existencii Československej republiky a skonštatovala, že teoretická rovnoprávnosť daná zákonom nebola plnohodnotne uvedená do praxe ani desať rokov od vzniku republiky. Predniesla tiež požiadavky Ženskej národnej rady, ktoré sa zhodovali s náplňou jej činnosti na konci dvadsiatych rokov. Žiadali revíziu zákonov a odstránenie diskriminačných predpisov tak, aby zodpovedali ústavne zaručenej rovnoprávnosti. Domáhali sa práva na zárobok a spravodlivé zaradenie na pracovné miesto podľa vzdelania, nie podľa pohlavia. Žiadali zohľadnenie rodiny ako základu štátu v občianskom zákonníku tak, aby vydaté ženy neboli znevýhodnené ešte viac a rovnako aj zrovnoprávnenie manželských a nemanželských detí i detí štátnych zamestnankýň s deťmi štátnych zamestnancov. Zasadzovali sa za zavedenie materského poistenia a renty, o novelizáciu zákona o rozvodoch a dôsledné presadzovanie zákona o potlačovaní pohlavných chorôb a boja s prostitúciou.

Ženská národná rada tiež vynakladala značnú energiu v období svetovej hospodárskej krízy, ktorá vypukla v roku 1929, predovšetkým pokiaľ išlo o úsporné opatrenia. Tie by sa dotkli veľkého počtu štátnych zamestnankýň. Mali byť prepustené, aby na ich miesto mohli nastúpiť invalidi a slobodní muži. Varovné a odsudzujúce reakcie na navrhované zmeny sa šírili rôznymi cestami – prostredníctvom letákov, tlače, konalo sa aj niekoľko zhromaždení a manifestácií za práva žien. Svoje názory na pripravované zmeny zaslala Ženská národná rada všetkým ministrom. Zmena zákona a plánované prepúšťanie nakoniec vydaté ženy vďaka včasnej ostražitosti F. Plamínkovej nezasiahlo až tak nepriaznivo.



Tridsiate roky: Rozpad Ženskej národnej rady

Druhá polovica tridsiatych rokov sa ako vo svete, tak aj v Československej republike niesla v znamení výraznej radikalizácie pomerov.

Už pred voľbami v roku 1935 na stránkach časopisu Ženská rada dala Národní obec fašistická jasne najavo, aký je postoj krajne pravicových strán k ženskej otázke. Stalo sa tak v dotazníku, ktorý rozposielal Výbor pro volební právo žen všetkým kandidujúcim stranám. Národní obec fašistická odkázala ženám nasledovné: „Národní obec fašistická přiznává ženám rovnoprávnost s muži, hájí však stanovisko, že žena v první řadě patří rodině, vůči které má své povinnosti jako manželka a matka– kteréžto povinnosti ji byly určeny Bohem. NOF spatřuje v rodině nejzákladnejší a nejspolehlivější pilíř národa a státu, a proto stará se hlavně o hospodářské zabezpečení mužů, na jejichž bedrech spočívá starost o životní existenci rodiny. V manželství spatřujeme pevný, trvalý a posvátný svazek a budeme proto vytvářeti takové podmínky životní ve státě, které by umožňovaly ženám plniti jejich pravé a svaté poslání.“

Situácia sa výrazne vyostrila najmä po mníchovskej konferencii 29. októbra 1938 a následnom vzniku Protektorátu Čechy a Morava. Nástupom nacistickej diktatúry dochádzalo postupne k oslabovaniu ťažko nadobudnutej rovnoprávnosti žien. Po rozpustení politických strán vznikla jediná povolená politická strana Národné súručenstvo, ktorá mala zdanlivo plniť funkciu parlamentu. Ženám v ňom však nebolo povolené členstvo, bolo jasné, že od novej vlády nemôžu nič očakávať. 21. decembra 1938 boli vydané a uvedené do platnosti dve rezolúcie, ktoré výrazne obmedzovali zamestnanie vydatých žien. Rezolúcia uvádzala, že ak mužov príjem prekračuje stanovené minimum a zárobkovo činná je aj manželka, táto je automaticky prepustená zo zamestnania.

20. októbra 1938 sa uskutočnila 36. schôdza Predsedníctva Ženskej národnej rady, ktorej sa zúčastnila aj delegácia žien z Ukrajiny. Účastníčky vyjadrili odhodlanie, že budú naďalej bojovať za svoje ideály aj napriek nedostatku podpory verejnosti a politických aktérov. V tomto roku sa členky Ženskej národnej rady ako jedny z prvých prihlásili k manifestu petičného výboru Věrni zůstaneme – podzemnej odbojovej organizácii, ktorá sa snažila zmobilizovať verejnosť proti nemeckej agresii a nacizmu.

Ďalšia kríza prišla v roku 1940, keď boli členky Ženskej národnej rady „z druhej ruky“ informované o tom, že prezident Hácha 6. marca 1940 prijal tzv. „deputáciu českých žien“, ktorou bola Ženská národná rada včlenená do Národného súrečenstva. V súvislosti s jej prijatím sa objavilo viacero problémov. Niektoré členky tejto deputácie ani neboli oprávnenými konateľkami. Členky samotnej Ženskej národnej rady ich poznali veľmi zbežne, alebo dokonca vôbec.

Definitívny rozkol v ženskom hnutí nastal po zriadení Ústredia českých žien, ktorého cieľom už neboli záujmy žien, ale záujmy štátnej politiky. Nový smer sa úplne odklonil od ženských práv a stal sa definitívne lojálny protektorátnemu zriadeniu.

Po liste zvolávateľkám odborov Ženskej národnej rady o likvidácií zo dňa 10. septembra 1942 a liste klubom Ženskej národnej rady zo dňa 18. septembra toho roku došlo k definitívnemu zastaveniu jej činnosti.

Ženská národná rada bola nesporne najvýznamnejšou feministickou organizáciou medzivojnového Československa. Jej členky sa zaslúžili o reformu manželského práva s možnosťou rozvodu, o zrušenie celibátu štátnych zamestnankýň, neustále sa snažili o to, aby ženské hlasy bolo počuť aj na najvyšších miestach. Udržiavali čulé styky so zahraničnými i medzinárodnými ženskými organizáciami. V čase nacistickej okupácie sa odvážne postavili nemeckej agresii, za čo niektoré zaplatili aj vlastným životom. 

 

Použitá literatúra:

BAHENSKÁ, Marie – HECZKOVÁ, Libuše – MUSILOVÁ, Dana: Ženy na stráž! České feministické myšlení 19. a 20. století. Praha: Masarykův ústav a Archiv Akademie věd České republiky 2010.

BUREŠOVÁ, Jana. Proměny spoločenského postavení českých žen v první polovině 20. století, Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci 2001.

FEINBERG, Melissa. Elusive equality: gender, citizenship, and the limits of democracy in Czechoslovakia, 1918-1950. Pittsburgh: University of Pittsburgh 2011.

FIDLER, Jiří. Atentát 1942. Praha: Jota 2002.

NA Praha, f. ŽNR, k. 1, I/1, Ročenka ženské národní rady, 1923, prvý rok trvání.

NA Praha, f. ŽNR, k. 1, I/1, materiál Několik informací o ŽNR Československé.

NA Praha, f. ŽNR, k. 28, III/2, Materiál Jubilejní schůze žen 2.9.1928, ref. Dr. M. Horákové.

NA Praha, f. ŽNR, k. 24, II/5

Ženská rada, 1935, roč. XI, č. 4.

Ako citovať tento článok:

red. Ženská národná rada In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 27/02/2016. Získané 28/03/2024 - 01:14. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/zenska-narodna-rada