Žiarlivý

„Dosť som sa jej nahúdla: nechoď zaň, nechoď! Aj všetci sme: to nebude dobre. Veď ani ona sama ho veľmi nechcela, či ja viem, ako sa to aj stalo? Ale malo nás stihnúť nešťastie, nuž nás stihlo,“ lamentovala Koreňka, vo svojom trápení privyknutá stále sa ponosovať. Zložila ruky na šitie a cez slzy pozrela na priateľku, sediacu oproti nej.
„Nerozumiem, ako sa mohla zaň vydať, keď ste všetci boli proti nemu, ešte len i ona sama.“ „Sám Pán Boh vie, čo to bolo,“ nasadila si nešťastná mať okuliare, urobila dva stehy, vzápätí ich stiahla, položila do lona a zahľadela sa do prázdna. Priateľka nadvihla koniec šatky, ktorú Koreňka mala cez plecia prehodenú, mechanicky ju vypustila, chcela potešiť, dať otázku, no nevedela ako začať, sama plná starosti o svoje tri slobodné dcéry. Videlo sa jej, že jej vlastné trápenie nie je ani o mak menšie ako tej, ktorá dievča síce nešťastne vydala, ale ho má aspoň zaopatrené.

Krátenú verziu poviedky Žiarlivý si môžete prečítať v prílohe a v knižke Hana Gregorová - Slovenka pri knihe.

Ako citovať tento článok:

red. Žiarlivý In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 28/01/2015. Získané 23/05/2019 - 13:00. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/ziarlivy