Agneša Kalinová

Agneša Kalinová (rodená Farkašová) sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach, vyrástla v Prešove. Štúdium na gymnáziu ukončila nedobrovoľne šiestym ročníkom, keď ju pre „neárijský“ pôvod postihol zákaz štúdia na stredných a vysokých školách. Na jar 1942 ušla pred deportáciami do Maďarska. V Budapešti sa skrývala v kláštore rádu Dobrého pastiera. Obaja rodičia počas vojny zahynuli v koncentračnom tábore. Po skončení vojny sa vrátila do Prešova a po maturite sa presťahovala do Bratislavy, kde sa zapísala na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. V roku 1946 sa vydala za Ladislava Jána Kalinu. Začala písať filmové recenzie a reportáže, prekladať z francúzštiny najmä pre rozhlas. Štúdium nedokončila. Pracovala ako redaktorka týždenníka Nové slovo, neskôr – do jeho zániku – v Kultúrnom živote. Venovala sa kultúrnej publicistike, špecializovala sa na film, zároveň prekladala z maďarčiny, nemčiny a francúzštiny. Začiatkom roku 1970 ju vylúčili z komunistickej strany a odvtedy mala zákaz publikovať a prekladať. V roku 1972 ju i manžela zatkli a na oboch uvalili vyšetrovaciu väzbu pre podozrenie z trestného činu poburovania, po deviatich týždňoch ju pre nedostatok dôkazov z väzby prepustili. Ladislava Jána Kalinu odsúdili na dva roky nepodmienečne. V dôsledku tlaku politického režimu požiadala spolu s manželom a dcérou Júliou o vysťahovanie z Československa – v roku 1978 sa s rodinou presťahovala do Mníchova. Až do roku 1995 pracovala ako redaktorka českého a slovenského vysielania rozhlasovej stanice Slobodná Európa. So spisovateľkou Janou Juráňovou pripravili knižný rozhovor Mojich 7 životov (ASPEKT 2012, 2. vyd.), v ktorom pre seba i pre nás „zopakovala" vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie. Zomrela 18. septembra 2014 v Mníchove.