Identity
Marcela Veselková si získala čitateľskú i literárnokritickú verejnosť už svojím debutom, ktorý pod láskyplne konvenčným názvom Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa (2005) ukryl svojský rukopis: „... táto prvotina sa vydarila nad očakávanie. Myslím, že ju autorka písala z nevyhnutnosti, že zrejme nemohla inak. A trúfam, si tvrdiť, že to je dobrý základ pre poéziu. Aj pre tú slovenskú" – napísal vtedy kritik Jaroslav Šrank. Aj texty v novej zbierke Identity vznikali z nevyhnutnosti: dozrel čas, skúsenosť, názor a v neposlednom rade autorské gesto. Veselková vkladá výrazovo i obsahovo hutné kamienky do mozaiky individuálnych a kolektívnych identít. V každom z nich poeticky úsporne poukazuje na to, na čo spoločenské vedy potrebujú nepomerne viac slov: na rozmanitosť a protirečivosť identity ako jednej z kľúčových otázok doby.
Jana Cviková
mlčíme každá vo svojom jazyku
koreňmi hmatáme do prázdna
(Svetlo)
ak neviete prečo ste tu
zaškrtnite
iné
(Childe Harold na imigračnom úrade)
toto sme my a tamto oni
budeme to opakovať tak dlho
kým sa to nestane pravdou
(My a oni)
Mlčanie
sliny mi tuhli do kamienkov
lastovičky ich lepili jeden o druhý
starostlivo stavali
náhubok
ich mladé sa mi
drhli v hrdle
ako bezmocné včera narodené
slová