Irena Brežná

Irena Brežná sa narodila v roku 1950 v Bratislave, detstvo a mladosť prežila v Trenčíne a Bratislave. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska, kde odvtedy žije v Bazileji. Vyštudovala slavistiku, filozofiu a psychológiu. Pôsobila ako psychologička, novinárka, učiteľka ruštiny, tlmočníčka, ľudskoprávna aktivistka, vojnová reportérka, v súčasnosti sa venuje najmä literárnej tvorbe. Realizovala a podporovala rôzne humanitné a ženské projekty v Guinei, Rusku, Čečensku a na Slovensku. S ASPEKTOM spolupracuje od jeho vzniku na začiatku 90. rokov. Pravidelne prispievala do švajčiarskych a nemeckých médií, o. i. do Neue Zürcher Zeitung, Freitag, Berner Zeitung, Das Magazin, Die Weltwoche, v posledných rokoch aj po slovensky do denníka SME. Píše prevažne po nemecky, za svoje publicistické a literárne texty dostala viacero ocenení – napr. za publicistiku prestížnu nemeckú Cenu Theodora Wolffa (2002) a dvakrát cenu nemeckého feministického časopisu EMMA, za román Die undankbare Fremde (Galiani 2012) zasa Švajčiarsku literárnu cenu, slovenský preklad tohto románu Nevďačná cudzin(k)a (ASPEKT 2014) bol vo finálovej desiatke ceny Anasoft litera a získal Cenu Dominika Tatarku. V nemčine doteraz vydala desať kníh, viaceré boli preložené napr. do francúzštiny, švédčiny, taliančiny, ruštiny, macedónčiny, češtiny. V slovenskom preklade okrem početných časopiseckých a novinových publikácií knižne vyšli: próza Psoriáza, moja láska (Archa 1992), výber próz, esejí a publicistických článkov pod názvom Tekutý fetiš (ASPEKT 2005; ed. Jana Cviková), romány Na slepačích krídlach (ASPEKT 2007, 2010) a Nevďačná cudzin(k)a (ASPEKT 2014, 2016), súbor vojnových reportáží Vlčice zo Sernovodska (Zápisky z rusko-čečenskej vojny) (Absynt 2016). Postrehy emigrantky: eseje, prózy, reportáže sú šiestou knihou v slovenčine.