O poskytovaní služieb ženám zažívajúcim násilie (nielen) počas pandémie

Pozrite si záznam z online diskusie

Pri príležitosti medzinárodnej kampane 16 dní aktivizmu proti rodovo podmienenému násiliu sme pripravili diskusiu s odborníčkami v oblasti násilia páchaného na ženách. Hovorili sme aj o tom, aké sú štruktúrne podmienky pre poskytovanie služieb ženám zažívajúcim násilie a aké sú pracovné podmienky ľudí, ktorí v týchto službách pracujú. S expertkami na rodovo podmienené násilie Slávkou Karkoškovou, Barborou Holubovou a Ivanou Klimentovou sa rozprávala aspekťáčka Zuzana Maďarová.

Diskusiu organizovala feministická organizácia ASPEKT v spolupráci s kultúrnym centrom Diera do sveta. Naživo ste ju mohli sledovať v stredu 1. decembra 2021. Ak ste diskusiu nestihli, záznam si môžete pozrieť tu:

 

 

O čom sa hovorilo

Každá tretia žena na Slovensku zažila od svojich 15 rokov fyzické alebo sexuálne násilie. Štvrtina žien, ktoré mali niekedy partnera, zažila fyzické alebo sexuálne násilie z jeho strany (FRA, 2014) a počas pandémie sa miera násilia v domácnostiach ešte zvýšila (Očenášová, 2021). Obmedzenia pohybu a lockdowny vychádzajú z predpokladu, že domov je bezpečné miesto, kde sa môžeme skryť pred vírusom. Lenže pre mnoho žien je domov miestom, kde čelia násiliu a strachu. Prijaté protipandemické opatrenia už druhý rok nezohľadňujú špecifické potreby žien zažívajúcich násilie.

Jedným z hlavných nástrojov riešenia rodovo podmieneného násilia je dostupná sieť kvalitných služieb pre ženy, ktoré zažívajú násilie. Zabezpečiť takéto služby však možno len vtedy, keď existuje prístupný kvalitný a udržateľný systém financovania, keď je dostupné špecializované vzdelávanie či pravidelná supervízia pre pracovníčky a pracovníkov.

Čo z diskusie vyplynulo a aká je situácia na Slovensku?

 

Pandémia odhalila nedostatočné kapacity v oblasti služieb pre ženy zažívajúce násilie. Ani v tretej vlne nemáme opatrenia, ktoré by zohľadňovali potreby žien zažívajúcich násilie

1922

Sektor služieb určených pre ženy zažívajúce násilie je dlhodobo poddimenzovaný a ocitá sa na okraji záujmu štátnych inštitúcií. Sociálna pracovníčka Ivana Klimentová, ktorá počas prvej vlny pandémie pôsobila v centre pre ženy zažívajúce násilie, poukázala na to, ako protipandemické opatrenia narazili na nedostatočné personálne aj priestorové kapacity týchto organizácií. Napríklad predtým, než sa mohla žena ubytovať v krízovom centre, musela podstúpiť dvojtýždňovú karanténu. Karanténne miesta však chýbali. Pokiaľ niektoré z pracovníčok centier vypadli kvôli ochoreniu, karanténe či starostlivosti o vlastné deti, vznikali problémy s ich zastupovaním. Celkovo pracovníčky čelili zvýšenej pracovnej záťaži a centrá museli pristupovať k obmedzovaniu služieb. Ani v tretej vlne nemajú organizácie poskytujúce služby v oblasti rodovo podmieneného násilia k dispozícii metodiky, postupy či dodatočnú podporu pre svoju prácu počas krízovej situácie.

 

 

Financovanie služieb je nesystematické a vytvára priestor na prekarizáciu pracovníčok

1923

Výskumníčka Barbora Holubová predstavila výsledky hĺbkového výskumu financovania organizácií zabezpečujúcich služby pre ženy zažívajúce násilie. Projektové financovanie, nedostatočná kontinuita, rôznorodosť administratívnych a rozpočtových pravidiel jednotlivých projektových schém a nepredvídateľnosť financovania vytvárajú priestor na prekarizáciu a preťažovanie pracovníčok týchto organizácií. Rozpočtové pravidlá niektorých projektov neumožňujú financovať všetky druhy činností, ktoré sú potrebné. Stáva sa, že organizácii skončí financovanie z jedného projektu skôr, než sa začne financovanie toho ďalšieho. Centrá však svojim klientkam nemôžu a nechcú prestať služby poskytovať, a tak ženy často pracujú bez toho, aby mali prácu zaplatenú.

 

 

 

Ľuďom pracujúcim v službách pre ženy zažívajúce násilie chýba profesionálna aj psychologická podpora

1924

Situáciu v oblasti profesionálnej aj psychologickej podpory pre ľudí, ktorí sa vo svojej práci stretávajú so ženami či deťmi zažívajúcimi násilie, predstavila výskumníčka Slávka Karkošková. Na Slovensku chýba špecializačné vzdelávanie pre profesie, ktoré vstupujú do vyšetrovania prípadov násilia (ako sú napríklad zdravotné sestry a lekárky, vyšetrovateľky a vyšetrovatelia či sudkyne a sudcovia). Rovnako nie je dostupné systematické vzdelávanie pre ľudí pracujúcich v službách v oblasti rodovo podmieneného násilia. Práca v tejto oblasti je pritom vysoko špecifická. Osoby poskytujúce tieto služby sa denne stretávajú s traumatizujúcim obsahom, násilím a utrpením. Na to, aby túto prácu zvládali a aby dokázali udržovať vysoký štandard kvality podpory pre ženy či deti zažívajúce násilie, potrebujú aj kvalitnú profesionálnu i psychologickú podporu. Mnohé organizácie na Slovensku však kvôli nedostatočným personálnym a finančným zdrojom nedokážu svojim pracovníčkam takúto podporu poskytovať.

 

 

 

 

1925

 

 

 

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá organizácia ASPEKT.

Ako citovať tento článok:

red. O poskytovaní služieb ženám zažívajúcim násilie (nielen) počas pandémie In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 10/12/2021. Získané 01/12/2022 - 10:37. Dostupné na http://aspekt.sk/content/knizna-edicia/o-poskytovani-sluzieb-zenam-zazivajucim-nasilie-nielen-pocas-pandemie