Terézia Vansová - Slovenka doma i na cestách
V Čítankách Knižnej edície ASPEKT chceme oživovať to, čo ženy napísali. Aby sme mohli čítať, poznávať, kritizovať, obdivovať, polemizovať... skrátka pokračovať a nezačínať stále odznova.
Prvú Čítanku pod názvom Slovenka pri knihe sme venovali Hane Gregorovej. Druhá Čítanka prináša výber z diela Terézie Vansovej. Hoci jej meno dôverne poznáme zo školských čítaniek či dievčenských románov, široko známa je najkonvenčnejšia časť jej tvorby. Preto sme sa začítali do ďalších diel a pripravili sme výber z textov, ktoré nás najväčšmi zaujali, prekvapili, podnietili (neraz aj popudili) ako dobové svedectvo sociokultúrnej situácie žien i životnej a autorskej situácie tejto konkrétnej ženy a autorky v „lone“ konštituujúceho sa národa. Veríme, že budú dobrým čítaním a námetom na uvažovanie aj pre ďalších, ako by napísala Vansová, „ctených čitateľov, ale ešte viac milé čitateľky“.
Tento čítankový výber predstavuje Vansovú predovšetkým ako spisovateľku, ktorá sa najosobitejšie prejavovala vtedy, keď svoje písanie opierala o dokumentárne podložie, a to nielen v cestopise Pani Georgiadesová na cestách či v biografii Ján Vansa, ale aj v historickom románe – „horore“ Kliatba, ktorého „realita“ zachytená v súdnych spisoch je taká príšerná, že sa pod jej rukami mení na „romantický obraz“. Poznávanie Vansovej diela podnetne rozvíjajú štúdie literárnej historičky Marcely Mikulovej. Jej osobnosť a spôsob práce zasa približujú ukážky z korešpondencie.
Kniha vyšla s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu zodpovedá výlučne Záujmové združenie žien ASPEKT.
Moje dojmy z ciest sú také silné, že ich musím oznámiť aj iným. Už som odbavila niekoľko návštev a od rozprávania som zachrípla ako starý hrniec. Už aj na ceste začala som kašlať ako... A že to, čo som rozprávala a ešte viac ako som to rozprávala, došlo medzi paniami toľkej obľuby (na pánov sa nespytujem, tí všetko skritizujú a ak sa im nepáči, nech povedia lepšie), zaumienila som si, že tentoraz sa Ti zamiešam do remesla a opíšem našu cestu ja.
Z cestopisu Pani Georgiadesová na cestách
Faninka vykríkla: „Smrť! To je hrozné, taká mladá — a smrť katovou rukou!“ „Veru áno, to je strašné. Ale zákon je zákon — i to len pre mizerného sedliaka: oko za oko, zub za zub, smrť za smrť. Ej, veď keby biedna Madlena bola zo zemianskeho rodu, veru by sa jej nič nestalo.“ Pravdu mala prostá dievčina Zuzka.
Z románu Kliatba
Na moje „voľno“ otvorili sa dvere a vošiel ten známy – neznámy. Zbežne som ho privítala a potom: fuk do kuchyne k mamičke. „Mamička, choď do izby, tam je ten, čo bol dnes týždeň tu.“ Ona zadivená pozrela na mňa, ale už aj slúžka Anča pobadala, že sa trasiem a že som si sadla na lavicu. „Vari sa ho zľakli?“
Z biografie Ján Vansa
Musela by som byť hodne mechom udretá, keby som nevedela, že u nás je pre takzvanú ženskú otázku pole neúrodné. A ja už len pri mojej dosavádnej práci zostanem, súc presvedčená, že to, čo ma prísť, ja neurýchlim, ani čo by som mala schopnosť, vôľu a prostriedky k tomu, ani neprekazí to pštrosia politika. Súc úplne spokojná s tým, čo mi p. Boh nadelil, nežiadam ani pre iné moje sestry viac, než čo im patrí a čo sú v stave duchom poňať a srdcom cítiť. Keby som Dennicu chcela spraviť orgánom emancipačným, vopred vykrútila by som jej krk u nás.
Z listu Jozefovi Škultétymu