Typické dievča?

27. júl 1983 (1 rok, 11 mesiacov)

Babička vydá pokyn, aby sme Hanke kúpili letné šaty. Poslúchnem — ideme do obchodu s detským oblečením. Hanka má skúšať. Keď začne vrešťať a nechce o skúšaní ani počuť (sú to jej prvé šaty), predavačka ju obvyklým spôsobom presviedča, aká je krásna, nech sa len pozrie do zrkadla. Pretože mi je dosť jedno, či teraz tie šaty kúpime alebo nie, nepripojím sa k týmto pokusom o prehováranie. Predavačke sa skutočne podarí zavliecť Hanku pred zrkadlo a stlmiť najhorší vresk — hoci nie nadlho. No aj tak Hanka zasa raz naletela na trik s krásou. Kúpime šaty a ideme domov. Teraz sa prebudila aj moja ctižiadosť a chcem ukázať ockovi, aké „krásne šaty“ sme kúpili. Hanka si ich má obliecť. Zasa vreští a vzpiera sa. Šaty sú jej úplne ľahostajné. A tak sa obaja dáme do presvedčovania, veď napokon šatočky stáli šesťdesiat mariek a aj my chceme z toho niečo mať. Presvedčíme ju tým, že suseda, u ktorej často a rada býva, ju bude obdivovať kvôli jej novým šatám a že sa jej určite musí ukázať, aká je v nich pekná. Nato si Hanka šaty oblečie a uteká k susede, ktorá ju náležite poobdivuje. Teraz sa Hanke táto situácia zapáčila, páči sa jej, že ju obdivujú.

Ak toto nie je výchova k márnivosti, k tomu typicky ženskému správaniu, aby dievča robilo niečo kvôli iným, aby sa krášlilo, aby vzbudzovalo obdiv, tak potom neviem, odkiaľ by márnivosť mohla pochádzať. No vrodená nie je určite.

28. júl 1983 (1 rok, 11 mesiacov)

Stále znovu vyzývam Hanku, aby komunikovala s inými ľuďmi. Keď dnes na zastávke električky plakalo dieťa, navrhla som jej, aby šla pozrieť, čo sa deje, a aby ho utešila. Hanka to spravila.

Večer je narodeninová oslava u jednej susedy. Pozvala nás, a pretože viem, že jej sedemdesiate piate narodeniny sa oslavujú vo veľkom, presvedčím Hanku, aby si obliekla šaty a dala koráliky. Vyzerá rozkošne a všetci ju aj obdivujú. Opakovanie včerajšej situácie. Žena sa učí častým cvičením.

Čítajte VIAC.