Jana Juráňová

960spoluzakladateľka ASPEKTU, vydavateľka Knižnej edície ASPEKT, koordinátorka projektov

PhDr. Jana Juráňová – rodová expertka, spisovateľka, prekladateľka, redaktorka. Pôsobila ako dramaturgička Divadla pre deti a mládež v Trnave, od roku 1990 pôsobila v Slovenských pohľadoch a súčasne pracovala ako komentátorka Rádia Slobodná Európa. V tomto období sa podieľala na založení Slovenského centra PEN klubu a Nadácie Milana Šimečku. V roku 1992 s Janou Cvikovou a ďalšími ženami založila feministickú vzdelávaciu a publikačnú organizáciu ASPEKT, v ktorej pôsobí dodnes. Do decembra 2018 pracovala aj v Divadelnom ústave ako redaktorka. V roku 2019 prezident SR Andrej Kiska udelil Jane Juráňovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra prvej triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a rozvoj literárnej činnosti.

 

 

 

Čo práve robí?

Vydala román s názvom Naničhodnica, na ktorom pracovala s podporou štipendia z Fondu na podporu umenia. Ďalej píše a prekladá.

 

Z prozaickej tvorby

Zverinec (Archa 1993), viaceré poviedky z tejto knihy vyšli aj v nemeckom preklade v rôznych antológiách a časopisoch

Siete (ASPEKT 1996), próza Do siete odetá vyšla aj v nemeckom preklade (Wieser Verlag 2003)

Utrpenie starého kocúra. Mor(t)alitka (2000, 2. vydanie ASPEKT 2012), novela vyšla v roku 2005 v maďarskom preklade

Orodovnice (ASPEKT 2006), román bol vo finálovej desiatke literárnej ceny Anasoft litera

Žila som s Hviezdoslavom (ASPEKT 2008), parabiografický román vo finálovej desiatke literárnej ceny Anasoft litera, preklad vyšiel v angličtine v americkom vydavateľstve Calypso v roku 2014

Lásky nebeské (ASPEKT 2010), kniha obsahujúca dvanásť poviedok a jednu divadelnú hru bola vo finálovej desiatke literárnej ceny Anasoft litera

Nevybavená záležitosť (ASPEKT 2013), knižka sa dostala do finálovej desiatky Ceny J. Johanidesa a literárnej ceny Anasoft litera a medzi tri nominované knihy na Cenu Nadácie Tatrabanky za umenie

Mojich 7 životov. Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou (ASPEKT 2012), za knižný rozhovor Juráňová získala Cenu Egona Erwina Kischa 2013

Cudzie príbehy (ASPEKT 2016) sú civilné, uštipačné, ironické, melancholické, detailné, nahnevané, rezignované aj vyrovnané, no predovšetkým zrelé, plné rešpektu voči životnej sile svojich protagonistiek.

Naničhodnica (ASPEKT 2020) je sondou do zdravotníckeho prostredia i prostredia médií, tzv. celebrít i ľudí, ktorí sú okato spokojní so sebou a svojím kresťanským prístupom k životu.


Viaceré poviedky Jany Juráňovej vyšli v antológiách v nemčine, angličtine, švédčine, poľštine, holandčine, macedónčine a maďarčine. Divadelné hry Reality šou a Misky strieborné, nádoby výborné vyšli v ruštine.

 

Knihy pre deti a ich dospelých

Iba baba (ASPEKT 2002, v maďarčine v roku 2012)

Bubliny (ASPEKT 2002)

Babeta ide so sveta (ASPEKT 2003)

Ježibaby z Novej Baby (ASPEKT 2006, v maďarčine v roku 2016)

 

Z dramatickej tvorby

V roku 1989 napísala monodrámu Salome, ktorá mala v podaní Jany Bittnerovej premiéru v Bratislave, Nitre a vo francúzskej verzii aj v Paríži. Text tejto hry vyšiel v angličtine v zborníku Súčasná slovenská dráma za rok 2001; v roku 2007 mala hra premiéru v rozhlase. V roku 1997 napísala divadelnú hru o ženách z obdobia štúrovcov Misky strieborné, nádoby výborné, ktorá v tom čase vyšla v časopise Divadlo v medzičase. V skrátenej verzii hru uviedlo divadlo Stoka, neskôr hru naštudovalo Rado(sť)dajné divadlo v Kláštore pod Znievom a v roku 2015 hru uviedli v réžii Aleny Lelkovej v rámci 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra. V roku 2005 vyšla hra vo vydavateľstve LCA. V roku 2011 Juráňová napísala pre Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici hru Reality snov, ktorú divadlo uviedlo v réžii Ivety Škripkovej. V roku 2014 Bábkové divadlo na Rázcestí uviedlo jej dramatizáciu románu Žila som s Hviezdoslavom.  Juráňovej najnovšia divadelná hra Tichý bič skúma osud jedného z najznámejších slovenských spisovateľov 20. storočia Mila Urbana. V réžii Aleny Lelkovej bola v roku 2015 uvedená v Modrom salóne Slovenského národného divadla a autorka za ňu získala Cenu Literárneho fondu za pôvodné literárne dielo. Píše aj texty pre rozhlas, najmä rozhlasové pásma a rozhlasové hry, je napríklad autorkou rozhlasovej úpravy Herodes a Herodias P. O. Hviezdoslava či rozhlasovej hry k 20. výročiu Novembra 1989 Na 9 jamiek.

 

Z prekladateľskej tvorby

Diana Athill: Niekde ku koncu (ASPEKT 2019)

Petra Kuppers: Divadlo a zdravotné znevýhodnenie (Divadelný ústav 2019)

Deborah Levy: Horúce mlieko (Slovart 2018)

Colette Conroy: Divadlo a telesnosť (Divadelný ústav 2017)

bell hooks: Feminizmus do vrecka. O zanietených politikách (ASPEKT 2013)

Judith Butler: Trampoty s rodom. Feminizmus a podrývanie identít (ASPEKT 2014)

Virginia Woolf: Tri guiney (ASPEKT 2001)

Judith Lewis Herman: Trauma a uzdravenie (ASPEKT 2001)

Margaret Atwood: Nevesta zbojníčka (ASPEKT 1998)

Jeanette Winterson: Diera v čase (Práh 2016)

Anna Funder: Všetko, čo ku mne patrí (Slovart 2013)

Dragan Klaić: Ako reštartovať divadlo (Divadelný ústav 2014)

Xiaolu Guo: Vreckový slovník pre zaľúbených (Slovart 2008)

a ďalšie

 

Z editorskej činnosti

Jana Cviková – Jana Juráňová: Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky (Občan a demokracia – ASPEKT 2003, 2005)

Jana Cviková – Jana Juráňová: Terézia Vansová – Slovenka doma i na cestách (ASPEKT 2011)

Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): Feminizmy pre začiatočníčky. Aspekty zrodu rodového diskurzu na Slovensku (ASPEKT 2009)

Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): Hana Gregorová – Slovenka pri knihe (ASPEKT 2007)